Tony Krupicka, americký ultrablázon s českými koreňmi. Vidieť ho na Mlynskej v Košiciach, priradím ho k harekrišnovcom hentam zo Zvonárskej. Má BA z fyziky a filozofie, jazdí po Amerike, a kde nájde zaujímavý kopec, tam sa rozhodne ostať, spáva v aute, a živí sa primárne tortillami s nutellou. Hipík. Aha. Ten vlasatý. [ Pokračujte tuto. ]
…a tvoja temnota bude ako poludnie.
Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať
tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach,
spevní ti kosti
a budeš
ako zavlažovaná záhrada,
a vodný prameň,
ktorého vody ťa nesklamú.
Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská,
bude sa stavať na základoch dávnych pokolení.
Budú ťa volať Opravár trhlín,
a Obnovovateľ ulíc na bývanie. (Iz 58, 10-12).
A TVOJA TEMNOTA bude ako POLUDNIE.
Mŕtve duše, na to sa náš Boh špecializuje.
Presne tak sa cítim. Je osem hodín ráno, a už teraz – a po tisícikrát – som viac než hodinu pozadu so všetkým, čo dnes treba spraviť. Nevybavená ničím, nepripravená na tento život s dvomi malými deťmi, bez návyku na organizáciu domácnosti, a s dosť nešťastnými vzormi výchovy. S takými, ktoré Božím princípom mnohokrát úplne protirečia, a mnohokrát krehkosti detskej duše. Tak je. Keď som vyčerpaná, čerstvo zobudená, hladná, keď veci nemám pod kontrolou, alebo keď čokoľvek z toho môj muž, budí sa vo mne úplne nemýtický minotaurus, a hľadá koho by zhltol.
Ale faktom je, že celé toto psychodobrodružstvo je v skutočnosti darom (čo si ja uvedomujem najskôr 20 minút potom čo zaspali) (ak to ešte stihnem a som hore) (alebo nevešiam prádlo) (neplním umývačku) (nevarím na zajtra) (rozumej: málokedy). Darom. Boh ma doň povolal.
A tak som si pokusne vyložila Bibliu z môjho zaprášeného nočného stolíka pri posteli, obsypaného drevenými kockami, Lego postavičkami a nejakým tým leporelom, a presunula do kuchyne. Na kuchynský pult. Ku kávovaru. Vedľa misy s ovocím. A prestala som ju zatvárať. Skúšam svoje milisekundy voľného času stráviť mrknutím do kapitoly, ktorú otvorím ráno a nechávam ju tam po celý deň.
…ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí.
Skúšam sa sústrediť na Božiu moc. Skúšam to v tých milisekundách, s toľkým sústredením, ktoré viem v tej chvíli vynaložiť. Skúšam sa uistiť, že keď ma do tohto povolal, tak mi bude dávať silu ľúbiť ešte trošku dlhšie, a vládať počúvať ešte trochu viac.
Tie milisekundy: je to máličko, neporovnateľne menej než pravidelné štúdium s dvomi prekladmi Písma, s konkordanciou, a samozrejme so zvýrazňovačmi rozličných farieb v pravekej ére za slobodna (skratka z.s.). A tiež – lebo takto to zvykne byť s našim Bohom, ktorý dokáže absolútne osídliť aj jedinú sekundu – neporovnateľne viac než vtedy, keď som sa kúpala vo svojom čase, kúpala aj s bublinkami a pohárom portského v ruke.
…aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti, aby ste boli schopní rozoznávať, čo je hlavné.
Tie dvakrát dve maličké obrovské oči sú hlavné, teraz je to tak. Fakt, že pre ne som bola povolaná. A spolu s nimi Boh, ktorý dokáže osídliť všetky moje milisekundy – absolútne.
V milisekundách je čas tak na jeden verš. Ktorý je ten, čo zachraňuje vás?
___
Photo Credit: buresovadenisa via Compfight cc
