Ak máme silu iba na nádych…
(sú také dni)
…tak to stačí. Viac než to. Aha. [ Pokračujte tuto. ]
Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa;
aby všetci boli jedno. Ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno — ja v nich a ty vo mne, aby boli tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a zamiloval si si ich tak ako mňa.
Ján 17, 20-23
Boli sme stvorení Tvorcom.
Boli sme stvorení, nie len zmajstrovaní.
Tvorcom, nie vedúcim smeny.
A stvoril nás na svoj obraz, do slobody a tvorivosti. [ Pokračujte tuto. ]
Ja zbožňujem byť mamou. Milujem láskou, ktorá ide proti zdravému rozumu a proti všetkým maximám, ktoré som si myslela, že moje telo má. Milujem túto novú časť svojho príbehu. Som naplnená ako som si nikdy nemyslela, že sa bude dať. A som vyprázdnená ako som si nikdy nemyslela, že sa bude dať.
Občas príde chvíľa, že sa len schúlim do klbka a vravím, Končím, dosť, dnes už nevládzem byť mamou. Spať málo a ľúbiť veľa môže byť skutočne vražedná kombinácia.
Občas veci môžu byť úplne v keli.
Pamätám si dni, kedy som zaspávala v hmle, a budila sa do hmly, a kráčala v hmle po celý deň, a v priestore sa orientovala len podľa plačúceho dieťaťa, hučiacej umývačky a hučiacej práčky. [ Pokračujte tuto. ]
“Ja ne like tata. Niekedy ja nie love tata, niekedy,” vraví krpec, a oči mu behajú zo strany na strany. Leží vedľa mňa, dume, krúti mi vlasy. Strčí palec do pusy. “Niekedy ja nie love tata, mami.” [ Pokračujte tuto. ]
Zajtra bežím ja svoju prvú maratónsku štafetu. Zajtra vy bežíte svoje vlastné trasy: veľa detí, málo spánku, koniec tehotenstva, návrat do práce. It’s a mess, a sú dni, kedy to všetko pokašleme, urovnáme, naozaj pokašleme, a znovu urovnáme, a nebude ešte ani deväť ráno. Ale v tom všetkom platí jedno. [ Pokračujte tuto. ]
Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte. (1 Tes 5, 11)
Nuž, mnohé z nás majú vo svojom živote susedy, neznáme starenky na ulici, neznáme panie v strednom veku v autobusoch, bezdetné kamošky, a im podobné stvorenia, ktoré na nás dobré nie sú. A zároveň majú moc zakliať nás a premeniť na topoľ, ako tá nešťastná Mahuliena. “A to vám nevadí, že vám to dieťa tak plače?” Prípadne, “No ja vo vašom veku som mala tých detí päť, a pamätám si to veľmi dobre, takto to nikdy nevyzeralo.” A úplne najlepšie je radostné zvýsknutie “To je krásne bábätko!”, a hneď za ním zdesené písknutie “A nie je mu zima???” [ Pokračujte tuto. ]