Včera ráno sme mali strašne chaotické ráno.
Z domu sme odchádzali – prepytujem, len na ihrisko, ktoré máme cez cestu – viac než dve a pol hodiny. Ja, dve deti, jedna motorka a jedna taška s pieskovou výbavou.
Poznáte to? V mojich plánoch dospelého človeka som tomu pôvodne dala tak 45 minút max. Deti najedené, veci pripravené, obliecť a ísť. A stráviť doobedie vonku, nech sa vylietajú a vyblbnú, nech dobre spia a ja s nimi. [ Pokračujte tuto. ]
Videá s bábätkami sú dosť často presladené že až, ech. Toto dievčatko má na sebe ružovo-tigríkované pyžamko, takže by tiež mohlo spadať do takejto kategórie.
Ale ono po prvýkrát v živote zažije dážď. Pozerajte. Dnes žiadna metafora, len pozerajte na tú krásu.
…odvahu, mamky.
Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť.
Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho.. (Náreky 3, 23-24)
Toto je hypnotické video. Je veľmi známe, a je možné, že ste ho už videli.
Nevadí, pozrite si ho znovu. Riadne nahlas, a okolo vás nech je riadne ticho. [ Pokračujte tuto. ]
Toto je ďalšia z recenzií kníh, ktoré na Minútke postupne pribúdajú. Niektoré linky na knižky sú afiliátne, teda ak sa rozhodnete si knihu na základe môjho odporúčania kúpiť, ja dostanem za toto odporúčanie maličkú časť vášho nákupu. Samozrejme, bez extra nákladov pre vás, umožníte mi však čítať a odporúčať ďašie knižky.
Tak priatelia, za tento vianočný darček my našej babi blahorečíme od decembra.
Ak ju máte, viete o čom hovorím. Ak ju nemáte – pánabeka, neváhajte. Keď ju decká na 1. sviatok vianočný rozbalili, odrazu sme ostali bezdetní na dobrých 40 minút. Fakt. Amazonka (toho času 14mes.) sa zastavila, filozof (toho času 38mes.) zatvoril pusu. Na štyridsať minút. [ Pokračujte tuto. ]
Bežím pol hodinu. Riadnu časť z toho s Ľudkou. Bežíme, kvákame, funíme.
Lúčim sa s Ľudkou, a mierim do kopca. Zvyknem si takto v závere behu dať jeden kopec, aby som svoje nohy zvykala na záťaž aj potom, čo sa už unavili. Dlhý je cez pol kilometra, úplne nenápadná beštia, ktorá si stúpa kým si človek pohmkáva refrén až zrazu zistí, že nestačí s dychom, a to je len v polovici, a odrazu sa to zvrtne, a človek nestačí s nohami, pľúca má v ohni, a chce zastať, lebo veď už toľko som dnes odbehla, iba chvíľočku, len chvíľku, veď to nevadí, len chvíľku si tu postojím…
…tak tento kopec si ja dávam ku koncu, keď som už zabehla svoje doteraz zvládnuté kilometre a jazva ma nerozbolela. [ Pokračujte tuto. ]
