O podarenom-nepodarenom lete

Napísala Vik / minútka ticha o behu a materstve / 21. Sep 2015

 

Pôvodne som tento článok nazvala O nepodarenom lete. Totiž, moj pôvodný plán na leto spočíval v tom motivovať vás začať behať. Pustiť sa do nového projektu, zaľúbiť sa do sily a výdrže vášho tela, ktorú nepoznáte alebo nečakáte.

A samozrejme, motivovať seba: v minulom roku som odbehla svoj prvý polmaratón. Bola to jedna fantastická, sureálne fantastická skúsenosť. V tomto roku som však už chcela behať na čas, vidieť zrýchlenie, chodiť behať štyrikrát v týždni a potom vás tu všetky oslňovať svojou nádherou a zlepšovaním sa. O tomto (aj o tomto) mala byť letná behacia výzva. No a potom teda prišlo to leto.

A photo posted by Viki M (@mpremamu) on Jul 2, 2015 at 11:57am PDT

Z hľadiska predchádzajúceho odstavca bolo toto leto neuveriteľne nepodarené. Totálne zmarené a zbytočné leto. Totiž: môj muž bol za posledné dva mesiace chorý tak ako nebol posledných desať rokov, ktoré ho poznám. Kašlal a horúčkoval, a potom znovu. Do toho sme s amazonkou skúšali škôlku, dôsledkom čoho bolo, že v noci dokázala spať iba na mne, s prskom v ústach. Aj keď sme rýchlo doskúšali, kašlala tak, že sa nedalo spať, dusievala sa kašľom nekonečné týždne aj keď oficiálne už bola fit. Do toho nejaké pokazené žalúdky a hnačky. A keď sa už všetko nejako zastabilizovalo, prišlo ďalšie kolo bacilov. Boli noci, keď tri hodiny spánku boli úspechom, a potom dni, keď prežiť deň bez kriku bolo na medailu. Babky cestovali po svete a s chorým vedúcim nebolo kde nechať deti. Behať? Haha! Písať? Dvakrát haha! – nedokázala som ani vyvešať prádlo.

Dívala som sa po večeroch do kalendára, otáčala strany, rátala míňajúce sa dni a videla, že môjmu snu o rýchlejšom polmaratóne sa imunita rozkladá asi tak ako môjmu mužovi. Myslela som na Ľudku a Jarku, ktoré som nahovorila, aby ho odbehli spolu so mnou. Moje bežecky nepodarené leto.  

Takže takto sa mal volať tento článok.

Lenže posledné dni postávam na balkóne, dívam sa do údolia a cítim smútok. Toto leto bolo asi prvé leto mojej dospelosti, ktoré nechcem, aby skončilo.

Totiž, pomedzi to nebehanie to bolo naše prvé ozajstné L.E.T.O. Leto na kupku all-inclusive: rukávniky, ružové plavky, hot-dogy na obed a kofola k tomu. Nanuky roztečené všade, marhule v škatuli, varená kukurica, ktorú babka Majka priniesla so sebou. Babka Majka toto leto. Babka Majka, ktorá metafyzika učila plávať. A potápať, vyskakovať na okraj bazéna, namáčať si vlasy pod vodou. Parila sa s nami v autobusoch, keď amazonka zaspala v nosiči na chrbte, dokupovala k lístkom slnečníky a ležadlá, aby sa mladá mohla opaľovať ako pravá dáma. A ja v plavkách, celé dni. Opálený chrbát, opálené nohy. Konečne žiadne stresy z toho ako vyzerám – ako dvojmater na toto už veru nemám čas. Revolúcia.

Divnú vec idem povedať, neľakajte sa: toto leto akoby som prvýkrát bola naozaj mamou so všetkou radosťou. Počas prekašlaných nocí som jednoducho slúžila mojim deťom bez pocitov krivdy, počas horúčok môjho muža som slúžila jemu bez pocitov hnevu. Dni na kúpalisku alebo pri jazere boli pomalé a lenivé. Najobyčajnejšie dni.

A photo posted by Viki M (@mpremamu) on Aug 30, 2015 at 9:12am PDT

Toto leto som bola hlavne mama a manželka. Som všeličo: mama, manželka, dcéra, kamoška, Božie dieťa. Bežkyňa. Freelancer. Čo všetko ste vy? Ja som veľa ľudí, ale najprv som mama a manželka, bez toho moji najmilší jednoducho neprežijú.

Keď sa všetko okolo mňa hýbalo a strácal rovnováhu či rytmus, bolo potrebné stáť pevne. Pre mňa to znamenalo najprv sa vzdať dobrého času na polmaratóne a nakoniec sa kvôli biednemu tréningu polmaratónu vzdať úplne. Znamenalo to nerozbehnúť Čítajme si spolu tak ako som mala v pláne to cez leto robiť. Tiež to znamenalo veľmi obmedziť všetky moje freelancerské snahy a ciele, obstrihať im krídelká a vrátiť sa k najdôležitejším veciam – byť mamou a manželkou.

Zamerala som sa teda len na to, aby sme mali čo jesť a aby sme boli všetci spolu radi doma: a výsledkom bolo na moje vlastné prekvapenie jedno neuveriteľne krásne leto. Opäť a znova som sa zaľúbila do svojho muža a omnoho lepšie spoznávam svoje deti. Pánabeka, čo z nich rastie, ako už vidieť ich budúce povahy a ich temperament.

Tak žienky, aké bolo vaše leto? Čo sa vám nepodarilo? Čo všetko ste chceli a nedalo sa? A čo všetko krásne z toho vyrástlo?

Takýto záver dneška. Bohu vďaka za ticho, za les, za naše deti, leto, naše psi, ktoré počúvajú iba občas a za obyčajné obyčajné obyčajné momenty. Tvoríme spomienky. Aj keď je vedúci chorý že až, amazonka kašle a mladý ešte neprestal rozprávať. Ale podľa mňa si budú toto pamätať skôr ako ten spokojný deň, keď sa pri ohni neopekalo. #teammarcin #obycajnastreda #neopekame

A video posted by Viki M (@mpremamu) on Aug 26, 2015 at 12:21pm PDT

 

Oslovilo vás to? 7 komentárov.

A pozrite si aj toto:

  Tagy: beh · ciele · deti · láska · materstvo