Sobotný film: otec a syn

Napísala Vik / minútka ticha / 22. Feb 2014

U nás ešte stále olympijsky. Neviem ako u vás, ale u nás je olympiáda vždy veľkým povzbudením v myšlienke, že svet ešte nie je úplne stratený. Možno ste postrehli ako si ruský bežkár Gafarov počas pretekov zlomil bežku, a v snahe zúčastniť sa, aj keď teda nezvíťazí, kulhal a šmýkal sa do cieľa. Pomohol mu kanadský tréner – vymenil mu zlomenú bežku za takú, ktorá bola náhradná pre jeho vlastný, kanadský, tím. Ruský pretekár došiel do cieľa a dav explodoval. Kanadský tréner neskôr povedal, že len chcel, aby Gafarov do cieľa dorazil dôstojne.

Alebo zimná olympiáda v Turíne 2006: kanadská bežkárka počas preteku stratila svoju palicu, a náhradnú jej hodil nórsky administratívny člen tímu. Kanaďania vtedy skončili na druhom mieste, Nóri na štvrtom. Neskôr povedali, že vyhrávať sa má spravodlivo, že to jednoducho museli urobiť.

Ale film na dnešný večer je z letnej olympiády, z Barcelony v roku 1992. A uprostred desivých rozvodových štatistík, uprostred rozpadávajúcich sa rodín, stratených otcov a nevrátených synov je toto ako balzam. Ak budete chcieť googliť, hľadajte meno Derek Redmond. A vypnite si zvuk.