O Vianociach, návratoch a umývaní okien
Napísala Vik / minútka ticha / 01. Dec 2014
Ahojte, mamky.
Tu som.
Zasa.
Mirku som toť nedávno stretla v Lidli, a tá povedala, dievča, leto bolo vacation, musíš zase začať písať. Odkiaľ mám vedieť, že nie som jediná medzi mamami, ha?
A tak som tu, mamky, že sivé bolo leto, ale treba sa vrátiť napriek šelijakým farbám, lebo odkiaľ budeme všetky vedieť, že nie sme jediné medzi mamami, ha?
Vianoce idú.
Máte obavy? Moje deti dnes vylovili počas troch minút wecka škatuľu s vianočnými ozdobami. Stála načatá pri balkónových dverách, priznávam, ale zase, tento scenár som nečakala. Takže vianočné ozdoby, kameninové soby, červené lamely a historické gule. Všetko bolo všade, aj s reťazami. Jedna je ešte stále v priedsieni zamotaná pomedzi topánky, a jeden sob je vo fľaši spolu s gaštanmi z októbra. Vrecúška na adventný kalendár pomedzi lego, pod kobercom, a samozrejme, v múke.
Ako som tak stála vo dverách obývačky a hľadala dych – a aj či som v správnom byte – povedala som si, že o tomto, milá moja, bude tento december. Tento december sa nenechám vystresovať neumytými oknami. A jedálnym lístkom. A nutnosťami, bez ktorých to vraj nejde, lebo cipána, nebudú vianoce, keď nebude dvanásť druhov koláčov, jeminenky.
Tento december sa budem smiať s mojimi deťmi, ktoré nevedia, že jedna z tradícií je dvanásť druhov koláčov, a k tomu madr, ktorú vlastne nevidia, lebo ich niekto musí aj napiecť. Zato vedia čo sa robí s lamelami a kam všade treba nalepiť vianočné nálepky.
Takže nasledovné som urobila, a keď vaše decká zaspia, sadnite si aj vy ku sviečke a čaju, a napíšte si toto:
Čo chcem tento mesiac zo všetkého najviac?
A odpovedzte si.
Predpokladám, že žiadna z nás nenapíše Superultra vygruntovaný byt. Alebo sedemchodová štedrovečerná večera.
Asi sa tam objaví niečo typu Pokoj, Pohoda, Vyhnúť sa porážke, a podobne. U mňa je tam ešte aj Pripraviť si srdce na fakt, že niekto veľmi veľmi dôležitý sa má narodiť (a z teologického hľadiska mi je naozaj osem, či to bolo alebo nebolo dvadsiateho štvrtého). Idem sa tešiť na to, že môj Boh mal plán a zhruba pred dvetisíc rokmi ho práve spúšťal, s kontrakciami, s cestovaním v najnevhodnejší čas, s plnými hostelmi. S prvorodičkou vyplašenou a tiež odvážnou.
Toto chcem pre seba a svoju rodinu, toto chcem, aby mali zo mňa. To znamená, že vypustím väčšinu pečenia, a budem si čítať s deťmi. Tiež som sa, s odpustením, rozhodla vypustiť umývanie okien (zase), lebo ten čas investujem do stíšenia sama so sebou, keď už budú spať.
Tak ak mi teda odpustíte, že som celé leto nepísala a mala sivé leto, napíšte do komentárov, čo máte na zozname vy, a čo z neho budete škrtať. Stískam vás všetky.
Photo Credit: chotda via Compfight cc
Odpúšťam ;-) a teším sa na ďalšie písmenká. :)
Čo je pre mňa najdôležitejšie? …
– Pripraviť si srdce na (znovu)narodenie Svetla
– Urobiť niečo pre to, aby si aj zvyšok rodiny pripravil (a vyzdobil) srdce čo najlepšie.
– A trošku aj popratať – aby sme neoslavovali “v chlieve” – zvieratká a chudoba nevadí, ale zbytočnosti a neporiadok by mohol odvádzať od toho dôležitého. Aby sme (ako máme vo zvyku) neupratovali “len to najnutnejšie” ešte na Štedrý deň. => potom hrozí, že únava a nervozita plus pocit frustrácie zaclonia sviatočný pokoj. Takže ten sviatočný pokoj. :)