…a lásky by som nemal, …
Napísala Vik / minútka ticha / 17. Sep 2013
Najznámejší svadobný odstavec.
Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zuniaci bubon. A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. A keby som rozdal všetok svoj majetok a vydal svoje telo na upálenie,
nič nie som. (1 Kor 13, 1-3)
Áno, nič nie som. A popravde, občas ani tej lásky nemám. Napríklad keď sa naozaj ponáhľame a krpec sa rozhodne, že toto je ten čas vyzliecť sa do spoďarov. Alebo keď chce melón, a na stole chladne jeho inak obľúbený obed, a pridá k tomu hádzanie sa o zem a strkanie do minisestry. Alebo keď je vonku mínus osem a ja musím obliecť krpcovu minisestru do štyroch vrstiev, krpca do troch, a seba do aspoň niečoho, a samozrejme, keď je jedna hodina ráno, krpček už tretiu noc kašle, nemôže spať a ja s ňou (kým môj chlap áno, sladko, a okamžite). Vtedy nenávidím celý svet, a nechápem načo mám tých sedem detí… je to tak, vtedy nemám lásky. Žiadnej. Ani vieru. A jazyky anjelské, o tých ani nehovorím.
Keď kríza prejde, ostáva mi horká chuť v ústach. Aká som to mater. Čo sa učia o rodičovstve, keď pozorujú moju hystériu. Čo sa učia o láske, keď ich mama sa prosto na dvadsať minút zblázni. Som odborník na výčitky, sebaľútosť, pocity viny, a podobne.
Je to tak, som nedokonalá. Toto sa ukázalo ako najväčšie sklamanie po narodení môjho syna. To, čo vidia moje deti je veľmi, naozaj veľmi, … (ako to dostatočne zdôrazniť?) … VEĽMI nedokonalá mama. Smutné.
Vlastne blbosť, nie. Totiž, faktom je, že kým ja sa pokúšam o aké také zlepšovanie mojich rodičovských ťahov, niekto iný, koho som svojimi scénami ale vôbec neprekvapila, tu robí skutočnú prácu, a síce, premieňa ma do slávy. Len sa na to pozrite, druhý list Korintským, tretia kapitola, záver. Na toto sa dívajú deti: na Boha, ktorý má moc, totálnu supersilu, premieňať. Zväčšovať sa. Umenšovať.
Pri najbližšej krízovej príležitosti (možno už o pár minút) si spomeňte čo sa naozaj deje. S tým sa dá žiť.
Nechajte nám, prosím, svoj odkaz.