Ako byť k sebe dobrá

Napísala Vik / minútka ticha o behu a materstve / 04. Okt 2013

Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte. (1 Tes 5, 11)

Nuž, mnohé z nás majú vo svojom živote susedy, neznáme starenky na ulici, neznáme panie v strednom veku v autobusoch, bezdetné kamošky, a im podobné stvorenia, ktoré na nás dobré nie sú. A zároveň majú moc zakliať nás a premeniť na topoľ, ako tá nešťastná Mahuliena. “A to vám nevadí, že vám to dieťa tak plače?” Prípadne, “No ja vo vašom veku som mala tých detí päť, a pamätám si to veľmi dobre, takto to nikdy nevyzeralo.” A úplne najlepšie je radostné zvýsknutie “To je krásne bábätko!”, a hneď za ním zdesené písknutie “A nie je mu zima???”

Treba ešte povedať, že najhoršia suseda a starenka z ulice je tá, ktorá býva v mojej hlave. To ona hudie a hudie o tom, ako by som mala poutierať pult, a budem mať viac miesta, a ako som mala už dávno povysávať, a ako som sa mala viac tešiť z hry s mojim synom, a ako to, že má také špinavé uši.

Keď som v januári tohto roku začala chodiť behať, netušila som čo všetko taký beh urobí so mnou a mojim materstvom. Až pri behu som totiž zistila, že túto protivnú susedu prosto musím zavrieť do výťahu – inak nikdy NIKDY nevybehnem ten kopec bez zastavenia. Až pri behu som zistila, že väčšina mojej únavy je v hlave, že je vo mne omnoho viac dobrého ako som myslela – KEĎ a AK ju prestanem počúvať. Keď som si teraz v utorok vybehla s kamoškou na posledný dlhší výbeh pred nedeľnou štafetou na maratóne, bežali sme ukvákaných a spokojných 6K. Potom som si z čistej radosti dala ešte jeden, a bežala ho zatiaľ najrýchlejšie v svojej bežeckej minulosti, a smiala som sa, pretože v januári som nevládala bežať dlhšie než minútu. To vtedy v januári sa ku mne nasťahovala tá protivná ženská.

Musíme byť na seba dobré, a to preto, lebo, nuž, musíme.
Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.

Je to takto: v našej hlave nám nesmie znieť nič, čo by sme nahlas nepovedali najlepšej kamoške.

“Panenka skákavá, ty sa teda vlečieš”. “A o čo sa tu akože dnes pokúšaš? Byť láskavou? TY???” “Na toto nemáš. Nemáš na ten kopec, a nemáš na to mať deti, dievča. Uznaj konečne.” Koľkokrát za deň vám to zaznie v ušiach? To je presne ten hlas, ktorý krúži okolo a hľadá, koho by zhltol. Viete si predstaviť ako to vravíte svojej spriaznenej duši? Ech!

A pritom vo vlastnej hlave si to vieme prehrávať donekonečna! A nie je to ten hlas, ktorý máme počúvať. Pravda je totiž úplne inde, a som Pavlovi vďačná, že to vymenúva, pretože keď som fakt vyčerpaná, niet nič lepšie ako jeden priamy a podrobný zoznam, aha: upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné. Robte to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami. (Fil 4, 8-9)

A On bude: keď tú protivnú susedu necháme stáť pred dverami, keď sa upriamime na Božie veci; a Boh pokoja bude s nami aj keď tie Božie veci budú ťažké, napríklad ako tie moje kopce. Len si musíme dobre vybrať koho si pustíme do hlavy.