Kategória: minútka ticha

V čakárni

Tak prežívam posledné mesiace – akoby som bola v čakárni. Čakám – niekedy viac a niekedy menej trpezlivo – na veci, ktoré majú nastať. Neviem, aké sú, čakám. Len viem, že sa varia. Popri tom varím ja, periem, obliekam deti na prechádzky, vyzliekam ich, uspávam. Po nociach niečo sem-tam napíšem. Niekam sa to celé hýbe, ale pánabeka, netuším kam.

Rutina ma ubíja, ale tieto posledné týždne vlastne pomáha prechádzať dňom za dňom, kým teda… čakám.

Možno aj vy čakáte. Alebo sa jednoducho len nehýbete, alebo ste sa zacyklili. Alebo ste vychladli. Akokoľvek už ste/sme v tomto bode, nie sme tam len tak. Niekto sa díva. A stráži nás. A stráži zámer, pre ktorý sme práve na tomto mieste.   [ Pokračujte tuto. ]

O kľúčových návykoch a uprataných stoloch

A tak dokončujem svoj zoznam toho, čomu chcem v tomto roku hovoriť ÁNO. Začala som na začiatku roka, a možno by sa toto mohlo zdať trochu prineskoro (nakoniec, je už marec), avšak pravdou je, že na 1. januári nie je nič magické, nič čarodejné čo by sa nedalo zopakovať neskôr – hoci druhého marca. Kedykoľvek je čas na rozhodnutia a zmeny, a ja rozmýšľanie o tých svojich dokončujem teraz.

Viem už čomu chcem hovoriť NIE, a porovnávanie je prvé a najväčšie. A viem už čomu budem chcieť hovoriť ÁNO – ale musím k tomu ešte čosi doložiť.    [ Pokračujte tuto. ]

Krátke zamyslenie nad supertýždňom

Ha, týždeň supertýždeň. Na prvý pohľad všetko ok: aktivity, hry, materské centrá, a tak.

Ale v skutočnosti, bleh.

Tento týždeň som si veľmi zle rozvrhla: preplnila som si ho. Na prvý pohľad všetko samé dobré veci supermatere. No nemala som poriadne čas sedieť s deťmi pri stole, kresliť si a strihať, a len tak spokojne s nimi nič poriadne nerobiť. Na konci týždňa som vyšťavená, podráždená a nedokážem sa poriadne sústrediť.

Poučenie?   [ Pokračujte tuto. ]

Ako zachrániť deň

Však aj vy mávate také, že?

Občas kdesi čítam, že materstvo je ako beh na dlhé trate, ale ja som si medzitým začala myslieť, že sa podobá skôr fartlek tréningu. Fartlek sa zvyčajne robí na dlhšie trasy, a väčšinou v skupine, kedy jeden človek rozhoduje o tom, kedy sa mení tempo. Zvyčajne nikoho nevaruje, len zmení rytmus, a vy sa musíte prispôsobiť.

Takže si spokojne bežíte s partiou, a z ničoho nič bez varovania šprintujete povedzme na 100 metrov. Potom spomalíte, (nezastavujete), po chvíli musíte pridať, potom ešte, a zase šprintujete. Občas sa pre spestrenie môže pridať napríklad preskakovanie nejakých tých prekážok, robia sa kliky, angličáky, a medzitým celkom veľa bežíte.

Však sa s tým viete stotožniť? V taký váš bežný deň.   [ Pokračujte tuto. ]

Keď sú odtlačky z temperiek kade-tade

Príde mi úplne neuveriteľné, že nejaká anonymná internetová komunita sa pre mňa môže stať zdrojom veľkého povzbudenia, a že mi dopĺňa moju nádrž s nádejou. Nádej, moje slovo pre tento rok, viete.

Tak sa stane, že občas mi od vás prídu maily alebo správy, a v nich kadejaké slová, a keď je náhodou vtedy tesne pred polnocou, mám čo robiť, aby som sa úplne nerozcitlivela. A samozrejme, Minútka už dávno nie je anonymná komunita, a keď sa ešte k tomu niekto podpíše celým svojim všetkým, od posedenia nad kávou nás delia vlastne už len kilometre.   [ Pokračujte tuto. ]

O mlákach a spomalených záberoch

Písala som o troch veľkých NIE, ktoré plánujem v tomto roku dodržiavať. A čo myslíte? Prišla mi jedna povzbudivá smska od dievčatka, ktoré mi vždy posiela povzbudivé smsky, potom jeden povzbudivý mail od ďalšej čitateľky, a potom jeden povzbudivý komentár k tomu článku. Všade vôkol samé povzbudenie.

A potom som sa ráno zobudila, a všetky (tri) moje skvelé predsavzatia som s ľahkosťou mne vlastnou vyhodila z balkóna.
  [ Pokračujte tuto. ]

O porovnávaní, ponocovaní a masle

Tento rok bude pre mňa v mnohom nový. Udiala sa u vás nejaká zmena? Bábätková, pracovná, sťahovacia, a podobne?

Ja cítim zmenu v kostiach. Vietor začína fúkať zo správnej strany, v Mary Poppinsovej by každú chvíľu privial Mary Poppinsovú.

Nepôjdem do podrobností, lebo veď je jedno čo presne sa deje v našich životoch – pre niekoho by to mohla byť maličkosť, a pre iného zase kopce neschoditeľné. Dôležité je čo s nami taká zmena narobí – a so mnou to máva. A keď so mnou niečo máva, ako prvé sa vynára porovnávanie. Aha, o čo lepšia si; aha, o čo pomalšia. Aha, o čo krajšie sú jej medovníky; aha, o čo lepší blog. A podobne.

Porovnávanie možno nebude váš problém. Možno robíte iné veci, keď s vami začína mávať – možno sa začnete prejedať. Alebo vás to paralyzuje. Možno začínate fanaticky upratovať, možno sa zo všetkého obviňovať, možno čojaviem. Možno tak či onako prestanete k sebe byť dobré. Ja sa hneď začnem porovnávať, v tom porovnávaní prehrávať, a v prehrávaní sa prestanem mať rada.   [ Pokračujte tuto. ]

O ponáhľaní, neponáhľaní a čokoládovej továrni

Dobré ráno. V novom roku. V novom dni, lebo každé ráno začína nový rok, tak je. Jedna z vecí v tomto roku, keď metafyzik je stále väčší a amazonka je stále, nuž, väčšia, je neponáhľať. Cez dni. S nimi.   [ Pokračujte tuto. ]