Kategória: minútka ticha

O slovách a novoročných predsavzatiach

Tento článok vlastne nebude o novoročných predsavzatiach, i keď o necelé tri týždne končí tento rok. (Neviem celkom presne ako sa stalo, že teraz bol Silvester a – zasa bude.)

V januári som nejakou úplne prozreteľnou náhodou objavila stránku, ktorá sa volá One Word. One Word, teda jedno slovo. Je to taká varianta novoročných predsavzatí, ale … hm, lepšia. Ide v podstate o to, že si premyslíte a vyberiete nejaké jedno slovo, ktoré by mohlo vás, váš život alebo vaše snahy charakterizovať do budúceho roka. Čosi ako varianta biblického veršíka, ktorý sa občas zvykne náhodne ťahať z kopy náhodných veršíkov. V tomto prípade ale ide len o jedno slovo – a to jedno slovo si vypálite do pamäte, a hodí sa to hlavne keď na viac než jedno slovo nemáte silu.   [ Pokračujte tuto. ]

Najväčšie dary unavených matiek

Vraciam sa k Vianociam, ktoré som už aj nedávno v mojom návrate načala. A nedá mi nepodeliť sa s vami o poklad z môjho Instagram feedu.

Poznáte Lisu Jo Baker? Je to americká blogerka, autorka jednej veľmi veľmi vzácnej knihy, a tiež prekrásna osôbka.

Táto ženuška sa narodila v Južnej Afrike, má tri deti, a potom, čo stratila svoju mamu sa mamou nikdy nechcela stať. Stala sa, a napísala o tom všetkom knihu, ktorá sa volá Surprised by Motherhood, a niekto by ju naozaj mal preložiť do jazyka nášho. Veľmi potrebná kniha pre všetky, ktoré materstvo šokuje, prekvapí, a potom ich prekvapuje neustále aj nadaľej. Ak by ste si ju chceli kúpiť v angličtine, tak Book depository vie ešte aj do zajtra 3. decembra vybaviť objednávky pre Slovensko tak, aby naisto stihla doraziť do Vianoc. Prípadne Surprised by Motherhood ako elektronická verzia pre Kindle, pretty much anytime. Môžete ju aj niekomu v podobne e-booku venovať.

Ale nie to som chcela.   [ Pokračujte tuto. ]

O Vianociach, návratoch a umývaní okien

Ahojte, mamky.

Tu som.

Zasa.

Mirku som toť nedávno stretla v Lidli, a tá povedala, dievča, leto bolo vacation, musíš zase začať písať. Odkiaľ mám vedieť, že nie som jediná medzi mamami, ha?

A tak som tu, mamky, že sivé bolo leto, ale treba sa vrátiť napriek šelijakým farbám, lebo odkiaľ budeme všetky vedieť, že nie sme jediné medzi mamami, ha?   [ Pokračujte tuto. ]

O ponožkách, o Makarskej a zostávaní

Včera ráno sme mali strašne chaotické ráno.

Z domu sme odchádzali – prepytujem, len na ihrisko, ktoré máme cez cestu – viac než dve a pol hodiny. Ja, dve deti, jedna motorka a jedna taška s pieskovou výbavou.

Poznáte to? V mojich plánoch dospelého človeka som tomu pôvodne dala tak 45 minút max. Deti najedené, veci pripravené, obliecť a ísť. A stráviť doobedie vonku, nech sa vylietajú a vyblbnú, nech dobre spia a ja s nimi.   [ Pokračujte tuto. ]

V dni, keď materstvo nejde…

…odvahu, mamky.

Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť.

Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho.. (Náreky 3, 23-24)

Photo Credit: horrigans via Compfight cc

Čo ma beh naučil o materstve: trucovanie a iné lahôdky

Bežím pol hodinu. Riadnu časť z toho s Ľudkou. Bežíme, kvákame, funíme.

Lúčim sa s Ľudkou, a mierim do kopca. Zvyknem si takto v závere behu dať jeden kopec, aby som svoje nohy zvykala na záťaž aj potom, čo sa už unavili. Dlhý je cez pol kilometra, úplne nenápadná beštia, ktorá si stúpa kým si človek pohmkáva refrén až zrazu zistí, že nestačí s dychom, a to je len v polovici, a odrazu sa to zvrtne, a človek nestačí s nohami, pľúca má v ohni, a chce zastať, lebo veď už toľko som dnes odbehla, iba chvíľočku, len chvíľku, veď to nevadí, len chvíľku si tu postojím…

…tak tento kopec si ja dávam ku koncu, keď som už zabehla svoje doteraz zvládnuté kilometre a jazva ma nerozbolela.   [ Pokračujte tuto. ]

O záchranných sieťach

Tento verš ma vždy znova prekvapí. Veď aha:

Čo je, je už dávno. 
Čo má byť, bolo už dávno.
Boh však vyhľadáva, čo sa pominulo. (Kaz 3,15)   [ Pokračujte tuto. ]

Nenechajte sa pomýliť

Milé mamky, nenechajte sa pomýliť.

Nie je nič väčšie a ani dôležitejšie než to, čo robíte. Žiadna zápisnica z porady a ani laboratórne sedenie.

Urgentnejšie, to áno. Menej monotónne, určite. Dôležitejšie, to veru nie.

Od začiatku tvoríte – neverte ničomu inému. Bunka k bunke, plienka k plienke, lego k legu. Dielik k dieliku. Ku kráse.

Slovo k slovu, na Boží obraz.

Nech vás nepopletú.