Keď som bola ešte malá, pamätám si ako moja mama v kuchyni zasvietila parádnu neónku z roku 83, k nej na stojan pripravila svoju knižku, poumývala riady, utrela ich, a potom sa oprela o pult a čítala si. Knižku tam mala pripravenú celý čas, a myslím, že vždy keď ju pochytilo zúfalstvo, že tie riady umýva každý deň znova, tak sa rýchlo posilnila jedným-dvomi mrknutiami. [ Pokračujte tuto. ]
Som v poslednom období naozaj veľmi unavená. Nech robím čo robím, v závere dňa som ja tá vyšťavená, a moje detiská tancujú v obývačke ešte dobrú polhodinu po večierke. Poznáte to, že?
O únave a vyžmýkanosti som tuto na minútke už niekoľkokrát písala. Únava, to je takmer ako hlavný hudobný motív materstva, aspoň toho v tých prvých rokoch. [ Pokračujte tuto. ]
Ku Dňu matiek ešte toto:
Aby sme všetky poznali našu pravú identitu: sme milované dcéry.
Aby sme všetky spomalili v Božom náručí.
Naozaj od nás všetko nezávisí.
Spomeňte si na mamky vo vašom okolí, a modlite sa za ne.
Deň matiek sa blíži. Všade o ňom vravia. A že čo by mohol byť ten najlepší darček. Počuli ste?
Je to trochu ako s Vianocami – aby sme boli na seba milí a pekní, a slušní, a že prosím ťa, dnes žiadne vtipy o rodinných príslušníkoch, a pokoj ľuďom dobrej vôle aspoň okolo toho stola. Aspoň dnes večer.
Ale vy, milé mamky, viete. Že nie len 11. mája vás zopár malých rúk zobudí priskoro. A že prineskoro pôjdete spať. A nie len v tú nedeľu vás ocikajú, okadia, vykričia sa na vás alebo budú s hnevom mávať pästičkami do vzduchu, a budú odmietať poobedňajší spánok, aby vzápätí úplne odpadli. A aj dnes bude vysoká šanca, že buď ostane na noc v práčke mokré prádlo alebo v kuchyni neumytý riad. [ Pokračujte tuto. ]
Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny. Jakub 1, 17
Môj muž strašne frfle.
A občas nerozpráva.
A to je ešte horšie. [ Pokračujte tuto. ]
Tak tak,
na chvíľu sme tu na Minútke zatíchli. Diali sa u nás veličizné veci: troch z našej štvorčlennej svorky zdrvila nejaká mrcha, ktorá vyrobí horúčky, kašle, sople, a potom sa po ústupe vráti s láskou ešte raz. Toto sme si teda zopakovali, a nadelili sme si to do troch týždňov, kedy sme balili, vyhadzovali, presúvali – a sme v novom. V prenajatom a v novom, s krásne obrovským balkónom, s výhľadom do údolia na dedinu pod nami, s obrovskými oknami, každé ráno, keď sa zobudím, teším sa na obývačku. Juch. Nádherná, prekašlaná, presoplená zmena. [ Pokračujte tuto. ]
Keď šla Rút v to ráno prvýkrát na pole, ktovie aký to bol deň. Určite bolo teplo, a bola tam kopa ľudí, začínala sa žatva. Bol to jej prvý deň v cudzom svete. Postavila sa mu s obdivuhodnou odvahou: vyrazila medzi cudzí ľud – ktorý mal jej národnosť na NO-NO! zozname – a začala zbierať vypadané a zabudnuté klasy. Ráno svojej svokre povedala len, že bude niekde kde jej to dovolia. [ Pokračujte tuto. ]