Dedičstvo Hospodina sú synovia, odmena je plod života.
Čím sú šípy v ruke hrdinu, tým sú synovia splodení v mladosti. Blahoslavený muž, ktorý si nimi naplnil tulec; nevyjde na hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne. (Žalm 127, 3-5)
Boli sme nedávno na poradni. Objednaní na obedný čas, minisestra nestihla svoj spánok. Počas obliekania na cestu domov mi to všetko patrične vykričala a vyplakala, soplila a zúrila, krásny deň na materskej dovolenke. Toto všetko sledovala mamička, ktorá mala ísť do vnútra po nás. S dcérkou podobného veku, s dvomi červenými mašľami. Veľmi pokojné dieťatko.
Obe nás potichu sledovali kým my sme bojovali. Mamka mala výrazne fialové vlasy, a naozaj NAOZAJ výrazne fialový rúž. Hrýzla si spodnú peru. [ Pokračujte tuto. ]
U nás ešte stále olympijsky. Neviem ako u vás, ale u nás je olympiáda vždy veľkým povzbudením v myšlienke, že svet ešte nie je úplne stratený. Možno ste postrehli ako si ruský bežkár Gafarov počas pretekov zlomil bežku, a v snahe zúčastniť sa, aj keď teda nezvíťazí, kulhal a šmýkal sa do cieľa. Pomohol mu kanadský tréner – vymenil mu zlomenú bežku za takú, ktorá bola náhradná pre jeho vlastný, kanadský, tím. Ruský pretekár došiel do cieľa a dav explodoval. Kanadský tréner neskôr povedal, že len chcel, aby Gafarov do cieľa dorazil dôstojne. [ Pokračujte tuto. ]
Ďakovať budem Hospodinovi celým srdcom a rozpoviem všetky Tvoje divné skutky.
Žalm 9, 2
Materstvo je inštancia, v ktorej krása sa veľakrát dá vidieť až spätne. Hoci len 5 minút neskôr, ale spätne.
Lebo veď pokakané plienky, špeciálne ak žijete na látkových plienkach, tam teda veľa radosti človek nevyrobí. Alebo strašná hromada riadu, na ktorú nemá nikto čas, lebo kým sa ohrieva obed pre staršie a muža, mladšie už pojedá svoju potravinu. A po obede sa hneď uspáva, a mamka radšej vymaže horu riadu z hlavy, než aby mala ohrdnúť zdriemnutím s deťmi. A potom pranie. A vysávanie. Lego kocky na najnemožnejších miestach. Hlavne v noci. [ Pokračujte tuto. ]
Napodobňujte teda Boha ako milované deti
a žite v láske,
ako aj Kristus miloval nás
a vydal samého seba za nás ako dar a obetu Bohu príjemnej vône.
Efezanom 5, 1
Najprv sa nám narodil krpec. Tiché dieťa s veľkými očami. Nosili sme sa v šatke a krásne v nej spal, odpočíval potichu v náručí, keď sa udrie, už vie povedať, Nevadí, nebolí už, už je to preč. Vysnívané dieťa.
Druhé dieťa malo byť také ako on. Lebo také sú deti, nie? Keď ich vezmete do náručia, hneď sa utíšia. Smejú sa, a zaspávajú vedľa vás spokojne, listujú si v knižkách a vy zatiaľ varíte. Chvíľu trvalo, aby sa ukázalo, že druhé dieťa bude zmena v paradigme. [ Pokračujte tuto. ]
Deti sa vedia tak hnevať.
Hračky lietajú izbou, drgá sa do malej sestry, hrdielko vylúdi zvuk, že jednému tuhne krv v žilách – alebo viacerým, tak asi do výšky piateho poschodia. Popri tom sa očakáva, že my ako rodičia budeme dieťa viesť k tomu ako sa hnevať zdravo, ako mať splašeného koníka hnevu na uzde a nenechať sa ním ťahať niekam do močarísk, kde ho už nikto nezachráni. [ Pokračujte tuto. ]