Kategória: minútka ticha

…a lásky by som nemal, …

Najznámejší svadobný odstavec.

Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zuniaci bubon. A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. A keby som rozdal všetok svoj majetok a vydal svoje telo na upálenie,

nič nie som. (1 Kor 13, 1-3)

Áno, nič nie som. A popravde, občas ani tej lásky nemám. Napríklad keď sa naozaj ponáhľame a krpec sa rozhodne, že toto je ten čas vyzliecť sa do spoďarov. Alebo keď chce melón, a na stole chladne jeho inak obľúbený obed, a pridá k tomu hádzanie sa o zem a strkanie do minisestry. Alebo keď je vonku mínus osem a ja musím obliecť krpcovu minisestru do štyroch vrstiev, krpca do troch, a seba do aspoň niečoho, a samozrejme, keď je jedna hodina ráno, krpček už tretiu noc kašle, nemôže spať a ja s ňou (kým môj chlap áno, sladko, a okamžite). Vtedy nenávidím celý svet, a nechápem načo mám tých sedem detí… je to tak, vtedy nemám lásky. Žiadnej. Ani vieru. A jazyky anjelské, o tých ani nehovorím.

Keď kríza prejde, ostáva mi horká chuť v ústach. Aká som to mater. Čo sa učia o rodičovstve, keď pozorujú moju hystériu. Čo sa učia o láske, keď ich mama sa prosto na dvadsať minút zblázni. Som odborník na výčitky, sebaľútosť, pocity viny, a podobne.

Je to tak, som nedokonalá. Toto sa ukázalo ako najväčšie sklamanie po narodení môjho syna. To, čo vidia moje deti je veľmi, naozaj veľmi, … (ako to dostatočne zdôrazniť?) … VEĽMI nedokonalá mama. Smutné.

Vlastne blbosť, nie. Totiž, faktom je, že kým ja sa pokúšam o aké také zlepšovanie mojich rodičovských ťahov, niekto iný, koho som svojimi scénami ale vôbec neprekvapila, tu robí skutočnú prácu, a síce, premieňa ma do slávy. Len sa na to pozrite, druhý list Korintským, tretia kapitola, záver. Na toto sa dívajú deti: na Boha, ktorý má moc, totálnu supersilu, premieňať. Zväčšovať sa. Umenšovať.

Pri najbližšej krízovej príležitosti (možno už o pár minút) si spomeňte čo sa naozaj deje. S tým sa dá žiť.

O únave

Som mama, a som unavená.
Ruku hore ak ste mamy, a nie ste unavené.

Myslela som si.   [ Pokračujte tuto. ]

O prvom zázraku a neviditeľnosti

Takže Ježiš prišiel na svadbu do Kány Galilejskej. Sedel medzi hosťami, potom len tak mimochodom premenil vodu na víno, a potom sa presunul do Kafarnaumu. Všimli ste si? Strašne málo toho povie. A potom sa odrazu z tých šiestich nádob leje zarážajúco chutné víno, a On v spomalenom zábere odchádza, a Mária sa vedľa Neho ticho usmieva (vravím si ja, samozrejme).

  [ Pokračujte tuto. ]

Mŕtve duše

…a tvoja temnota bude ako poludnie.

Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať
tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach,
spevní ti kosti

a budeš
ako zavlažovaná záhrada,
a vodný prameň,
ktorého vody ťa nesklamú.

Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská,
bude sa stavať na základoch dávnych pokolení.

Budú ťa volať Opravár trhlín,
a Obnovovateľ ulíc na bývanie. (Iz 58, 10-12).

A TVOJA TEMNOTA bude ako POLUDNIE.

Mŕtve duše, na to sa náš Boh špecializuje.

Milisekundy

Presne tak sa cítim. Je osem hodín ráno, a už teraz – a po tisícikrát – som viac než hodinu pozadu so všetkým, čo dnes treba spraviť. Nevybavená ničím, nepripravená na tento život s dvomi malými deťmi, bez návyku na organizáciu domácnosti, a s dosť nešťastnými vzormi výchovy. S takými, ktoré Božím princípom mnohokrát úplne protirečia, a mnohokrát krehkosti detskej duše. Tak je. Keď som vyčerpaná, čerstvo zobudená, hladná, keď veci nemám pod kontrolou, alebo keď čokoľvek z toho môj muž, budí sa vo mne úplne nemýtický minotaurus, a hľadá koho by zhltol.

Ale faktom je, že celé toto psychodobrodružstvo je v skutočnosti darom (čo si ja uvedomujem najskôr 20 minút potom čo zaspali) (ak to ešte stihnem a som hore) (alebo nevešiam prádlo) (neplním umývačku) (nevarím na zajtra) (rozumej: málokedy). Darom. Boh ma doň povolal.

A tak som si pokusne vyložila Bibliu z môjho zaprášeného nočného stolíka pri posteli, obsypaného drevenými kockami, Lego postavičkami a nejakým tým leporelom, a presunula do kuchyne. Na kuchynský pult. Ku kávovaru. Vedľa misy s ovocím. A prestala som ju zatvárať. Skúšam svoje milisekundy voľného času stráviť mrknutím do kapitoly, ktorú otvorím ráno a nechávam ju tam po celý deň.

…ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí.

Skúšam sa sústrediť na Božiu moc. Skúšam to v tých milisekundách, s toľkým sústredením, ktoré viem v tej chvíli vynaložiť. Skúšam sa uistiť, že keď ma do tohto povolal, tak mi bude dávať silu ľúbiť ešte trošku dlhšie, a vládať počúvať ešte trochu viac.

Tie milisekundy: je to máličko, neporovnateľne menej než pravidelné štúdium s dvomi prekladmi Písma, s konkordanciou, a samozrejme so zvýrazňovačmi rozličných farieb v pravekej ére za slobodna (skratka z.s.). A tiež – lebo takto to zvykne byť s našim Bohom, ktorý dokáže absolútne osídliť aj jedinú sekundu – neporovnateľne viac než vtedy, keď som sa kúpala vo svojom čase, kúpala aj s bublinkami a pohárom portského v ruke.

…aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti, aby ste boli schopní rozoznávať, čo je hlavné.

Tie dvakrát dve maličké obrovské oči sú hlavné, teraz je to tak. Fakt, že pre ne som bola povolaná. A spolu s nimi Boh, ktorý dokáže osídliť všetky moje milisekundy – absolútne.

V milisekundách je čas tak na jeden verš. Ktorý je ten, čo zachraňuje vás?

___
Photo Credit: buresovadenisa via Compfight cc