Sobotný film: náraz do steny

Napísala Vik / o behu a materstve sobotný film / 24. Máj 2014

Toto video je záznamom z roku 1995. Paula Newby-Fraser je tá baba, o ktorej je.

Skúste trochu gúgliť, zistíte, že je fenoménom. Je to triatlonistka, a v 90tych rokoch keď aktívne súťažila, vyhrala 24 Ironman súťaží kade-tade po zemeguli (okrem ďalších iných menších alebo menej významných pretekov). Volajú ju aj kráľovnou Kony – čo je mesto na Havaji, ktoré je sídlom najťažšej Ironman súťaže na svete, vzhľadom na miestnu vlhkosť vzduchu a strašné horúčavy. V Kone vyhrala osemkrát.

Beh a materstvo majú toľko spoločného.

Toto video zachytáva jeden z pretekov v Kone, rok 1995. Viedla – presne tak ako sa od nej čakalo. Avšak potom zistila, že jej najväčšia súperka ide trochu rýchlejšie ako čakala. A tak sa rozhodla priamo na trati zmeniť svoj plán hydratácie a jedenia. Začala vynechávať dohodnuté zastávky, aby sa nezastavovala.

Toto čo vidíte je tzv. náraz do steny, nočná mora každého pretekára. Je to v podstate ťažká kríza, ktorá sa môže prejaviť kadejako od náhlej neovládateľnej slabosti až ku halucináciám. (A opäť netreba rozumiet angličtine, stačí sa len dívať.)

Paula Newby-Fraser narazila do steny 400 metrov pred cieľom. 400 metrov po ironmanských 3,8km plávania, 180km cyklistiky a sladkých 42km maratónskeho behu. 400 metrov.

Podľa pravidiel triatlonu by akýkoľvek dotyk niekoho z jej podporného tímu pre ňu znamenal diskvalifikáciu. Ležala tam na zemi, varila sa zvnútra, bola neprítomná a hovorila úplne zmätene, ale napriek tomu sa snažila opakovať, aby sa jej nikto nedotkol. A tak sa jej nikto nedotýkal, len ju olievali. Potom z neďalekého bistra dovliekli tie vedrá s vodou, a to konečne zabralo.

A teraz mi povedzte: čo z nej robí pretekárku? Čo robí nejakého víťaza víťazom? Čo z tejto ženy robí nositeľa Ironman titulu?

Zdá sa mi, že je to asi myseľ sústredená na cieľ, a podriadená cieľu. 400 metrov pred koncom príde kolaps. Ako u nás takmer každý podvečer – deň bol dlhý, avšak do spánku ešte ďaleko.

Ale táto ženská nerieši to, že zastala, a ani to, že si za to môže sama. Dôležitá je pre ňu cieľová páska, a nie fakt, že k nej takmer nedošla. A to je oslobodzujúce. Robí to beh, materstvo, život omnoho ľahšími – aj keď sú práve veľmi ťažké.