Keď sú odtlačky z temperiek kade-tade

Napísala Vik / minútka ticha / 05. Feb 2015

Príde mi úplne neuveriteľné, že nejaká anonymná internetová komunita sa pre mňa môže stať zdrojom veľkého povzbudenia, a že mi dopĺňa moju nádrž s nádejou. Nádej, moje slovo pre tento rok, viete.

Tak sa stane, že občas mi od vás prídu maily alebo správy, a v nich kadejaké slová, a keď je náhodou vtedy tesne pred polnocou, mám čo robiť, aby som sa úplne nerozcitlivela. A samozrejme, Minútka už dávno nie je anonymná komunita, a keď sa ešte k tomu niekto podpíše celým svojim všetkým, od posedenia nad kávou nás delia vlastne už len kilometre.

Čo by ste povedali na nejaké virtuálne posedenie nad kávou? Musím niečo vymyslieť. Ak máte nápad, dajte do komentárov.

No a tomto som chcela dnes: že moja vzácna (mám pocit, že už priateľka) the graygang (ktorú som nedávno spomínala z Instagramu) znovu čosi napísala, tentokrát z knihy inej americkej autorky/bloggerky/zaujímavej ženy Emily Wierenga. A vedela som hneď, že vám to musím posunúť ďalej, lebo niet dňa, v ktorom by jedna mamka supermamka toto nepotrebovala počuť.

The little people with peanut butter fingers who kiss our cheeks with their sticky lips and wrap their chubby arms around our necks and cry when we leave the room — the children who never tire of us reading them stories or snuggling with them or feeding them, who look up to us and say, “Mommy, I love you so so so much.” • We shrug off their love as being ‘little’ or we take it for granted, but every embrace, every kiss from your children is not just from them, but from the Creator who made them — and you. He sees you in your quiet, hidden moments. He loves you in your pajama days, as you change diaper after diaper. His love for your depends nothing on the world’s standards, and everything on the state of your heart. And you, dear Mama, have a beautiful heart. ~Emily Wierenga Pay attention to those daily reminders that we are deeply cherished. They are everywhere, friends. #wednesdaywisdom #knickandknack

Fotka zveřejněná uživatelem tiffany gray (@thegraygang), Úno 4, 2015 v 9:03 PST

Opomeňme totálne nádhernú detskú izbu, s jednou stenou vymaľovanou tabuľovou farbou. Dnes píše o arašidovom masle (ktoré sa v mojej realite prekladá do temperových farieb na mininôžkach, s odtlačkami ultravšade):

Všetci tí malí ľudkovia s prstami od arašídového masla, ktorí nás lepkavo bozkávajú na líca a stískajú nás okolo krku, a plačú, keď odchádzame z izby — deti, ktoré nikdy neunaví počúvať nás, keď im čítame, keď sa s nimi mojkáme alebo ich kŕmime, ktoré sa na nás pozrú a povedia: “Mami, ja ťa tak ľúbim.” • Ich lásku si nevšímame, pretože je “malá,” alebo ju berieme ako samozrejmosť, avšak každé objatie, každý bozk od vašich detí nám nedávajú iba oni.

Dáva nám ich Stvoriteľ, ktorý stvoril ich – a teba. Vidí ťa v tvojej chvíli ticha, keď ťa nikto nevidí. Miluje ťa počas dní, ktoré tráviš v pyžame a meníš jednu plienku za druhou. Jeho láska voči tebe nezávisí nijako od štandardov tohto sveta a závisí úplne od stavu tvojho srdca.

A ty, vzácna mamka, máš prekrásne srdce. ~ Emily Wierenga

A preto si všímajte tie dennodenné pripomienky, že ste vzácne. Sú všade, priateľky moje.

A preto si všímajte tie dennodenné pripomienky, že ste vzácne. Sú to pozdravy od Stvoriteľa, a sú všade, mamky moje.

___
Photo Credit: theloushe via Compfight cc