Letná výzva pre maminky
Napísala Vik / o behu a materstve / 17. Jún 2015
Bola som nedávno behať, po dlhšom čase. Písala som o tom, a že to nebol úplne pozitívny zážitok. Keď som sa ale vrátila domov a osprchovala zo sklamania a ničotnosti, uvedomila som si – ako doteraz tisíckrát – že sa kúpem v endorfínoch. Blondínka sa odplavila spolu so šampónom, a zvyšky som dala prať. A potom som prekročila fixy rozhádzané na zemi, elegantne sa vyhla kockám Lega, a uvedomila si, že znovu vidím svoje decká aké sú: hlučné, a že ich aj tak milujem.
Nuž, a toto potrebujeme všetky. Endorfíny a uvedomenie. A tak robím veľkú dramatickú vec, ženušky: vyzývam vás. Leto je v plnom prúde, všetko sa presúva do prázdninového tempa. Toto je dobrý čas na zmeny, ktoré ste možno chceli, ale zatiaľ ste sa neodhodlali.
Práve preto spúšťam sériu článkov o tom, prečo je beh super hlavne pre maminky. Prečo začať, ako začať a vôbec všetky tie veci.
Rýchlo, rýchlo vypustite z hlavy myšlienku o tom, že toto teda nie je pre vás. Ale šup-šup. A že z vás bežkyňa nikdy nebude. A tie vaše kolená. Alebo že toto tu už bolo. A podobné veci. Všetky sme mamky, a každá z nás je príbeh – ale keď príde na to, aby sme si našli čas na seba, vyžaduje si to herkulovské úsilie. Máme tendenciu zabúdať na seba, posúvať sa stále nižšie v prioritách, a pritom sme jednou z dvoch kľúčových jednotiek našich rodín. Všetky sme okrem toho aj Božím chrámom, stvorením, ktoré je dobré, avšak nestaráme sa o seba tak, ako by to naše unavené a hnané telá potrebovali. Odpočinuté a vyvetrané dokážeme byť omnoho nežnejšie a láskavejšie, a tak vás teda volám, poďte von.
Možno sa pýtate, a prečo beh? Len preto, že ty, pani zlatá, chodíš behať?
A ja vám na to vravím, áno, aj. Ak však máte svoje členstvo v badmintonovom klube a používate ho, choďte tam. Ak máte neďaleko posilku a baví vás, nech sa páči. Ak však nie? Na čo vám je karta do klubu, do ktorého cesta trvá 25 minút, ak je to práve toľko času, koľko je váš štvormesačník ochotný vám dať? Beh je jediná aktivita, na ktorú stačí – doslova – vyjsť z dverí. Netreba žiadne špeci oblečenie ani vybavenie, a prvé týždne iba tých 25 minút. Na beh dokonca spočiatku netreba ani behať, stačí ráznejšie kráčať, mať pritom vystretý chrbát a dobre dýchať. K tomu všetkému je beh neuveriteľne meditatívny. Hlava sa nádherne stíši, svet sa zastaví. Beh ako modlitba, verili by ste? Takže?
Pred dvomi rokmi som začala behávať ja. Nevládala som bežať viac než minútu, ale ticho okolo mňa bolo dôležitejšie než vzdialenosť, ktorú som dokázala prejsť. Teraz znovu trénujem na polmaratón. Ten prvý som si odbehla/odkráčala minulý rok. Je to tak, všetky sme príbeh. Ja mám tendenciu vynechávať behy, keď je vonku príliš teplo, príliš veterno, príliš zima, amazonku sa pučí, neraňajkovala som dobre, …. asi mi rozumiete.
Nuž a aby som sa zaviazala, že prestávam vymýšľať a teplo mi bude spolu s vami, zverejním tuto na blogu od dnešného dňa widget aplikácie Strava, ktorú používam na zaznamenávanie svojich behov. Môžete nakuknúť, skontrolovať či som bola behať, a pripomenúť si, že v tom nie ste samé. Môžete sa do Stravy pridať (čo treba spraviť najprv na webe, potom si už viete stiahnuť aplikáciu aj do telefónu a používať ju na nahrávanie behov), a pridať si tam mňa. Navzájom si potom môžete potľapkať po ramene a oceniť sa.
Takže vitajte. Aby ste nezmeškali ďalšie časti, prihláste sa na odber Minútkovníka, ktorý vás upozorní na vždy novú časť série.
A celá séria bude nasledovná:
- Prečo vôbec behať alebo Nemám toho, prepytujem, na hlave dosť?
- Najdôležitejší kus výbavy – a nie, nie sú to topánky.
- Ako začať alebo V živote som nebehala /mám x kíl naviac / kolená mám v keli /a prečo sa na mňa všetci dívajú?
- Čo si mám obuť?
- No a ostatné somarinky na úvod.
Pripravené? Nepripravené? Začíname!
___
peeeeeeeekne :) precitam si to takto o rok a mozno potom aj zacnem :)