O čítaní v kuchyni, na wecku, a v telefóne

Napísala Vik / minútka ticha / 21. Máj 2014

Keď som bola ešte malá, pamätám si ako moja mama v kuchyni zasvietila parádnu neónku z roku 83, k nej na stojan pripravila svoju knižku, poumývala riady, utrela ich, a potom sa oprela o pult a čítala si. Knižku tam mala pripravenú celý čas, a myslím, že vždy keď ju pochytilo zúfalstvo, že tie riady umýva každý deň znova, tak sa rýchlo posilnila jedným-dvomi mrknutiami.

Ja som k nej na jedálenský stôl začala zvláčať svoje leporelá, potom šlabikár, a potom všetky Podjavorinské a Verneovky a Karlov Mayov a prepytujem Angeliky, až kým sme sa nepresťahovali do bytu s kuchyňou o rozmeroch tej neónky. To mi už ale bolo amen, moja závislosť na čítaní bola potvrdená a definitívna. V siedmej triede som vydesila slovenčinárku, keď mi v lavici objavila Rimanku od Alberta Moraviu. Vraj či by som si nevystačila s Annou zo Zeleného domu.

Ale. Keď ma teraz minisestra pozoruje, a že to robí denne, neustále sa uisťuje, že má so sebou svoje telefón (rozumej, nokia z roku 2). A presne to isté v tom istom veku robil jej brat – len sa to volalo haló, a bola to tuším stará kalkulačka. Na nákupoch musela ísť do vrecka vetrovky, a plač strašlivý, keď haló náhodou nevedel nájsť. Stískal ho počas kadenia. Dokonca keď sa v noci zobudil na piš, tati, piš, tak predtým než zliezol z postele, zobral si do rúk svoje haló a svoju peňaženku. Až potom sa odmotkal k nočníku.

A to teda nie je veľmi milá perspektíva. Maminka sa knižkami neobklopuje. Totiž, neobklopuje sa nimi tak ako to robila jej maminka. Krpcova maminka si kupuje v knižnej podobe len to úplne najlepšie/najobľúbenejšie, a všetko ostatné nosí v Kindle aplikácii v telefóne. Číta na wecku, číta pri uspávaní. Číta počas cesty autom alebo pri varení… takže krpec správne odhadol, že bez haló ani na krok.

Ale knižky nie sú to, čo jej doniesol na stôl keď amazonka zaspala a maminka si urobila čaj. Doniesol jej svoje haló, aby tlačítka stískali spolu.

A preto, v záujme zachovania čitateľskej tradície tejto rodiny, zaviedla som pravidlo záchodového čítania po starosvetsky. Rozumej, tri-štyri publikácie naložené hneď vedľa toaleťáku. Kindle (a smartfón) na wecko nesmie. Tatikove knihy o behaní a start-upe, maminkine o maminkovaní, typografii, a jedna kuchárska.

A Tri malé prasiatka vedľa Maťka s Kubkom.

Švagor síce vravel, že nauč ich na wecku čítať a už sa tam nedostaneš, ale som ochotná to riskovať.