O slovách a novoročných predsavzatiach

Napísala Vik / minútka ticha / 16. Dec 2014

Tento článok vlastne nebude o novoročných predsavzatiach, i keď o necelé tri týždne končí tento rok. (Neviem celkom presne ako sa stalo, že teraz bol Silvester a – zasa bude.)

V januári som nejakou úplne prozreteľnou náhodou objavila stránku, ktorá sa volá One Word. One Word, teda jedno slovo. Je to taká varianta novoročných predsavzatí, ale … hm, lepšia. Ide v podstate o to, že si premyslíte a vyberiete nejaké jedno slovo, ktoré by mohlo vás, váš život alebo vaše snahy charakterizovať do budúceho roka. Čosi ako varianta biblického veršíka, ktorý sa občas zvykne náhodne ťahať z kopy náhodných veršíkov. V tomto prípade ale ide len o jedno slovo – a to jedno slovo si vypálite do pamäte, a hodí sa to hlavne keď na viac než jedno slovo nemáte silu.

Možno ste už mentálne aj prevrátili očami, ale slová majú veľkú moc. Pamätáte ako som písala, že na začiatku behania bolo najťažšie nepočúvať tú protivu susedu v mojej hlave? Časom som zistila, že protivné susedy sa netýkajú len mňa, začiatočníčky, ale aj profibežcov. A keď bežíte sto kilometrov lesom a zúri búrka, a vás začína pobolievať koleno, dá zabrať rozhodnúť sa, či je to niečo čo o chvíľu prejde alebo či odstupujete zo súťaže. Možno nebehávate (a 100K som teda nedala ani ja) a tak to nepoznáte, ale je pravdepodobné, že aj vy mávate momenty, kedy sa odrazu protiva zjaví a hučí. Slová v našich hlavách, pamäťové stopy. Jedna z tých mojich je táto:

JA (11r): Oci, čo myslíš, som pekná?

OCO (42r a občiansky preukaz): Ach, veľmi pekná. (šeptom) Ale mohla by si trochu schudnúť z toho zadku.

No. Zlatí rodičia. Teraz sa už na tom smejem, ale boli časy keď som sa nie.

Každopádne, v januári som objavila One Word. Práve som začínala veľmi intenzívne riešiť otázku hnevu, a tak CALM mi napadlo takmer ihneď. CALM znamená pokoj. Keď vás niečo prekvapí alebo vytočí. Keď nemáte odpovede alebo keď vám niekto nechce dať odpovede. Ja na všetko reagujem veľmi explozívne, aspoň taký bol môj zvyk. No a explozívne reagovať na všetko od hádky po vysokú cenu vajíčok nie je vzťahovo veľmi prospešné. Je to tiež únavné, a pri deťoch treba šetriť sily. Dávať im stabilitu, keď ju samé nemajú. A tak CALM mi blikalo v hlave, keď metafyzik okolo seba hádzal piesok a ja som mala chuť na veľmi neláskavé materstvo.

To slovo si vyberáte sami. Môže to byť REZERVA, ak máte tendenciu preplniť si dni, alebo sa kompletne rozdávať a pre najbližších vám neostáva nič. Môže to byť SAMA, ak máte zvyk nezdravo plniť potreby ľudí okolo vás a pritom živoríte. Alebo to môže byť, čojaviem, MENEJ, ak máte nakupovaciu mániu a dlhy, a byt preplnený vecami. Alebo ODVAHU? Alebo DNES. Alebo KONAJ. ČAKAJ. ODPOČINOK.

ZMENA. STÁLOSŤ. ODOVZDANOSŤ. MIERNOSŤ. VÁŠEŇ.

PRESADIŤ. ZAKORENIŤ. RODINA.

CALM ma veľa naučilo, naozaj. Má mnoho výhod. Keďže je to len jedno rozhodnutie, jedno predsavzatie, eliminuje to možnosť voľby a tiež následného zlyhania. Občas som POKOJNÁ, občas nie som. A potom zase som. To je dobré, sú to čiastkové víťazstvá, aj prehry sú len čiastkové. CALM, pomalá reakcia na emotívne okolnosti a rozbúrenú mňa.

A POKOJNÁ slúži nie len v materstve, lebo veď nie iba matka som. Rozhodli sme sa počas tohto roku, že nechceme žiť s hypotékou. Nasledoval predaj bytu, odchod do prenájmu. K tomu práca môjho muža, málo spoločného času, blížiaci sa koniec materskej, môj nový projekt. Sivé leto. Veľa strachov a strát okolo mňa, nenarodené detičky, čerstvo narodené detičky. Staručké susedy, starí priatelia, mladí priatelia, ktorí tu nechali deti len trochu staršie ako je náš metafyzik. Milované psy. Jedna strata za druhou, a už to inak nebude.

Rok sa končí, hľadám si nové slovo.

Vďaka CALM som sa utíšila. A teraz je pre mňa čas na viac než len ticho. Je čas na nádej. Že táto moja duša môže znovu hriať, tešiť sa veľmi a pritom neexplozívne, a tiež na nádej, že keď je leto sivé, alebo keď sa všetko láme, a ešte horšie, keď strácame jedného človeka za druhým, že to nie je koniec. HOPE je moje slovo pre nový rok. Nádej, že Božie prísľuby sa vzťahujú aj na mňa. Vzťahy budú vyžehlené, ja sa pred Bohom povystieram. Dosť bolo chúlenia sa. Môžem byť ten nový, zdravý človek, ktorým v Božích očiach vlastne už som – len to chcem zažívať v mojej realite. Robím prvé kroky.

A do toho sa kupujú stromčeky. Môj muž ráno odíde do práce, a ja sa modlím, aby sa nejaký dilino na ceste nehnal viac než treba. A keď sa večer vráti, tak na ňom visím, a potom sa vyťahujú vianočné ozdoby a zdobia tie stromčeky, a moje deti majú o jeden deň naviac s rodičmi okolo stola. Do toho sa plánujú vianočné dary, a my schovávame knižky ako súčasť adventného kalendára do práčky alebo pod posteľ, a metafyzik vyťahuje z vrecúška inštrukcie miesto čokoládky, a s ťažko skrývaným nadšením vraví, Hm, ďalšia napa. (Akože mapa, ale mladý to takto vyslovuje.)

Takto žijeme všetci, že radosť a smútok zaspávajú vedľa seba, děvenka Štěstí a mládenec Žal. Preto pre mňa HOPE v roku 2015.

A u vás? Čo by ste zo všetkého najviac potrebovali vy?

Oslovilo vás to? 11 komentárov.

A pozrite si aj toto:

  Tagy: HOPE · jedno slovo · nádej