O porovnávaní, ponocovaní a masle

Tento rok bude pre mňa v mnohom nový. Udiala sa u vás nejaká zmena? Bábätková, pracovná, sťahovacia, a podobne?

Ja cítim zmenu v kostiach. Vietor začína fúkať zo správnej strany, v Mary Poppinsovej by každú chvíľu privial Mary Poppinsovú.

Nepôjdem do podrobností, lebo veď je jedno čo presne sa deje v našich životoch – pre niekoho by to mohla byť maličkosť, a pre iného zase kopce neschoditeľné. Dôležité je čo s nami taká zmena narobí – a so mnou to máva. A keď so mnou niečo máva, ako prvé sa vynára porovnávanie. Aha, o čo lepšia si; aha, o čo pomalšia. Aha, o čo krajšie sú jej medovníky; aha, o čo lepší blog. A podobne.

Porovnávanie možno nebude váš problém. Možno robíte iné veci, keď s vami začína mávať – možno sa začnete prejedať. Alebo vás to paralyzuje. Možno začínate fanaticky upratovať, možno sa zo všetkého obviňovať, možno čojaviem. Možno tak či onako prestanete k sebe byť dobré. Ja sa hneď začnem porovnávať, v tom porovnávaní prehrávať, a v prehrávaní sa prestanem mať rada.   [ Pokračujte tuto. ]

O ponáhľaní, neponáhľaní a čokoládovej továrni

Dobré ráno. V novom roku. V novom dni, lebo každé ráno začína nový rok, tak je. Jedna z vecí v tomto roku, keď metafyzik je stále väčší a amazonka je stále, nuž, väčšia, je neponáhľať. Cez dni. S nimi.   [ Pokračujte tuto. ]

O slovách a novoročných predsavzatiach

Tento článok vlastne nebude o novoročných predsavzatiach, i keď o necelé tri týždne končí tento rok. (Neviem celkom presne ako sa stalo, že teraz bol Silvester a – zasa bude.)

V januári som nejakou úplne prozreteľnou náhodou objavila stránku, ktorá sa volá One Word. One Word, teda jedno slovo. Je to taká varianta novoročných predsavzatí, ale … hm, lepšia. Ide v podstate o to, že si premyslíte a vyberiete nejaké jedno slovo, ktoré by mohlo vás, váš život alebo vaše snahy charakterizovať do budúceho roka. Čosi ako varianta biblického veršíka, ktorý sa občas zvykne náhodne ťahať z kopy náhodných veršíkov. V tomto prípade ale ide len o jedno slovo – a to jedno slovo si vypálite do pamäte, a hodí sa to hlavne keď na viac než jedno slovo nemáte silu.   [ Pokračujte tuto. ]

O mentálnych lavóroch a tiež o vašej morke

Tento post bude z kategórie praktických – teda, aspoň sa o to bude snažiť. Takže.

Počuli ste už o tej pečenej morke? Viete, v USA sa jedáva na minimálne dva dôležité sviatky. No a vraj sa raz pýtala dcéra svojej mamky, ktorá takého jedného pečeného moriaka chystala, že prečo pred pečením krídla a nohy oddelí a priviaže ich na telo morky. A mama povedala, že jej mama to tak vždy robila, tak preto. A dievča sa potom pýtalo aj starej mamy, a tá povedala to isté, že teda jej mama to tak robila. A aby príbeh dospel do svojho zdárneho poučného konca, prastará mama ešte bola nažive. A preto sa dievčatko porozprávalo aj s ňou. No a ako sa ukázalo, ona to tak robievala preto, lebo za jej čias mali malé pekáče na veľké morky, toto bol jediný spôsob ako tam celé to zviera dostať bez toho, aby nejaká časť trčala mimo pekáča, a aby sa unikajúci tuk nepripekal na dno rúry.   [ Pokračujte tuto. ]

Najväčšie dary unavených matiek

Vraciam sa k Vianociam, ktoré som už aj nedávno v mojom návrate načala. A nedá mi nepodeliť sa s vami o poklad z môjho Instagram feedu.

Poznáte Lisu Jo Baker? Je to americká blogerka, autorka jednej veľmi veľmi vzácnej knihy, a tiež prekrásna osôbka.

Táto ženuška sa narodila v Južnej Afrike, má tri deti, a potom, čo stratila svoju mamu sa mamou nikdy nechcela stať. Stala sa, a napísala o tom všetkom knihu, ktorá sa volá Surprised by Motherhood, a niekto by ju naozaj mal preložiť do jazyka nášho. Veľmi potrebná kniha pre všetky, ktoré materstvo šokuje, prekvapí, a potom ich prekvapuje neustále aj nadaľej. Ak by ste si ju chceli kúpiť v angličtine, tak Book depository vie ešte aj do zajtra 3. decembra vybaviť objednávky pre Slovensko tak, aby naisto stihla doraziť do Vianoc. Prípadne Surprised by Motherhood ako elektronická verzia pre Kindle, pretty much anytime. Môžete ju aj niekomu v podobne e-booku venovať.

Ale nie to som chcela.   [ Pokračujte tuto. ]

O Vianociach, návratoch a umývaní okien

Ahojte, mamky.

Tu som.

Zasa.

Mirku som toť nedávno stretla v Lidli, a tá povedala, dievča, leto bolo vacation, musíš zase začať písať. Odkiaľ mám vedieť, že nie som jediná medzi mamami, ha?

A tak som tu, mamky, že sivé bolo leto, ale treba sa vrátiť napriek šelijakým farbám, lebo odkiaľ budeme všetky vedieť, že nie sme jediné medzi mamami, ha?   [ Pokračujte tuto. ]

O ponožkách, o Makarskej a zostávaní

Včera ráno sme mali strašne chaotické ráno.

Z domu sme odchádzali – prepytujem, len na ihrisko, ktoré máme cez cestu – viac než dve a pol hodiny. Ja, dve deti, jedna motorka a jedna taška s pieskovou výbavou.

Poznáte to? V mojich plánoch dospelého človeka som tomu pôvodne dala tak 45 minút max. Deti najedené, veci pripravené, obliecť a ísť. A stráviť doobedie vonku, nech sa vylietajú a vyblbnú, nech dobre spia a ja s nimi.   [ Pokračujte tuto. ]

Sobotný film: prvý dážď

Videá s bábätkami sú dosť často presladené že až, ech. Toto dievčatko má na sebe ružovo-tigríkované pyžamko, takže by tiež mohlo spadať do takejto kategórie.

Ale ono po prvýkrát v živote zažije dážď. Pozerajte. Dnes žiadna metafora, len pozerajte na tú krásu.