…odvahu, mamky.
Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť.
Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho.. (Náreky 3, 23-24)
Toto je hypnotické video. Je veľmi známe, a je možné, že ste ho už videli.
Nevadí, pozrite si ho znovu. Riadne nahlas, a okolo vás nech je riadne ticho. [ Pokračujte tuto. ]
Toto je ďalšia z recenzií kníh, ktoré na Minútke postupne pribúdajú. Niektoré linky na knižky sú afiliátne, teda ak sa rozhodnete si knihu na základe môjho odporúčania kúpiť, ja dostanem za toto odporúčanie maličkú časť vášho nákupu. Samozrejme, bez extra nákladov pre vás, umožníte mi však čítať a odporúčať ďašie knižky.
Tak priatelia, za tento vianočný darček my našej babi blahorečíme od decembra.
Ak ju máte, viete o čom hovorím. Ak ju nemáte – pánabeka, neváhajte. Keď ju decká na 1. sviatok vianočný rozbalili, odrazu sme ostali bezdetní na dobrých 40 minút. Fakt. Amazonka (toho času 14mes.) sa zastavila, filozof (toho času 38mes.) zatvoril pusu. Na štyridsať minút. [ Pokračujte tuto. ]
Bežím pol hodinu. Riadnu časť z toho s Ľudkou. Bežíme, kvákame, funíme.
Lúčim sa s Ľudkou, a mierim do kopca. Zvyknem si takto v závere behu dať jeden kopec, aby som svoje nohy zvykala na záťaž aj potom, čo sa už unavili. Dlhý je cez pol kilometra, úplne nenápadná beštia, ktorá si stúpa kým si človek pohmkáva refrén až zrazu zistí, že nestačí s dychom, a to je len v polovici, a odrazu sa to zvrtne, a človek nestačí s nohami, pľúca má v ohni, a chce zastať, lebo veď už toľko som dnes odbehla, iba chvíľočku, len chvíľku, veď to nevadí, len chvíľku si tu postojím…
…tak tento kopec si ja dávam ku koncu, keď som už zabehla svoje doteraz zvládnuté kilometre a jazva ma nerozbolela. [ Pokračujte tuto. ]
Na dnešnú sobotu tu máme znovu Pocoya. Dnes má parádny červený balón – až kým mu neodletí. Čo myslíte, získa ho späť? Ako to zvykne byť v detských animákoch – nájde ho?
Nuž aha. A nie, opäť netreba rozumieť po anglicky. [ Pokračujte tuto. ]
Tento verš ma vždy znova prekvapí. Veď aha:
Čo je, je už dávno.
Čo má byť, bolo už dávno.
Boh však vyhľadáva, čo sa pominulo. (Kaz 3,15) [ Pokračujte tuto. ]
Ako maminka dvojkrpcová priznávam, že mnohokrát cez deň jednoducho nestíham vytvoriť krpcovi naozaj kvalitný čas: buď treba prebaliť vrtiacu amazonku, osprchovať sa, alebo nebodaj čojaviem navariť. Preto si z času na čas krpec zasadne k počítaču a vyžiada si grrrr Mickey Mouse Clubhouse (alebo Peppu, Macka Uška, niečo). V rámci uchovania zdravého rozumu mu to občas dovolím a ohrievam teda ten obed, ale ako som zistila, stále častejšie sa pristihnem pri tom, že mi to tak vyhovuje, pretože môžem spomaliť a sústrediť sa …keď tu zrazu – a dzeco pozerá štvrtú časť za sebou.
Nebudem sa teraz venovať predráždenosti krpcovej hlavičky – to, že v taký večer zaspávame úplne strašne je už u nás overené. Jednoducho čím viac animákov, tým väčší uspávací cirkus. Dôsledok digitálneho kofeínu. Mám však nejaké pikošky ohľadom samotného fenoménu telky, a ohľadom množstva aké dnešné detváky pred ňou strávia v porovnaní s čítaním si knižiek. [ Pokračujte tuto. ]
Toto video je záznamom z roku 1995. Paula Newby-Fraser je tá baba, o ktorej je.
Skúste trochu gúgliť, zistíte, že je fenoménom. Je to triatlonistka, a v 90tych rokoch keď aktívne súťažila, vyhrala 24 Ironman súťaží kade-tade po zemeguli (okrem ďalších iných menších alebo menej významných pretekov). Volajú ju aj kráľovnou Kony – čo je mesto na Havaji, ktoré je sídlom najťažšej Ironman súťaže na svete, vzhľadom na miestnu vlhkosť vzduchu a strašné horúčavy. V Kone vyhrala osemkrát.
Beh a materstvo majú toľko spoločného.
Toto video zachytáva jeden z pretekov v Kone, rok 1995. Viedla – presne tak ako sa od nej čakalo. Avšak potom zistila, že jej najväčšia súperka ide trochu rýchlejšie ako čakala. A tak sa rozhodla priamo na trati zmeniť svoj plán hydratácie a jedenia. Začala vynechávať dohodnuté zastávky, aby sa nezastavovala. [ Pokračujte tuto. ]
