Prosba o pomoc

nho,ja som toto tu miesto objavila len nedavno,napriek tomu ze ta viki uz poznam nejaky ten rok…a chodievam tu hlavne preto,aby som ta este lepsie spoznala. asi to znie divne ,ale mne to dava zmysel. no a co mi chyba je newsletter. aby som vedela o vsetkom novom, co sa tu pise…

A ešte mi napadlo,ze ked mas niekedy nejaky dlhsi vypadok(a ti to vadi) skus niekoho poziadat o guest post ,pripadne odkaz na/ s dovolenim repostni uz nejaký ecistujuci, ktorý ta inspiruje/ vystihuje tvoju momentálnu náladu…

preco? lebo v kazdom clanku ( citavam obcas aj starsie dookola :)) najdem nieco pravdive, inspirativne, povzbudive, tak ozajstne, nie kopu prazdnych rad od ktoviekoho, ale tak zo zivota ozajstnej mamy :)
v lete som vzdy cakala, ze sa nieco objavi, aj ked namailiku som upozornenie nenasla :) tak somaspon citavala starsie, ked nic nepribudalo :)
aaaaaaaaaaa neviem, co by tu malo este byt, podla mna je to fajn tak, ako to je, nie zeby sa netrebalo rozvijat a zlepsovat seba sa a vsetko okolo seba, ale nasilu menit nieeeeeeeee, je to take, ako to robis ty, ato je na tom to najlepsie, ked tu ma daco pribudnut alebo sa zmenit, prides na to sama – posepka ti ON :)
p.s. aj piate A sa ma fajn zatial a tesim sa na cas, kedy uz konecne budem doma materskovat

Žena, ty si dôležitá. Minútka je dôležitá.
V to pusté leto, ktoré bolo pre našu rodinu, pre mňa náročné, som denne chodila na minútku. Aj keď tu neboli nové príspevky, vždy som si čítala tie staršie. Aj minútka bola pre mňa miestom útechy, povzbudenia a nadýchnutím sa pred ďalším ponorením. Každý tvoj príspevok pohladí moju dušu, zvlhnú mi oči a naplní ma obrovským požehnaním.
Čiže, žena Božia, len tak ďalej. Nechaj sa Ním viesť, aby mohol ďalej cez teba požehnávať.

Vik, ty si pre mňa ako veľká sestra. A dokážeš vyrozprávať veci, ktoré prežívame viac-menej podobne, viaceré. A je to ohromným požehnaním, keď vidím, ako ty to zvládaš, ako ťa Pán Boh vedie. A tvoje príbehy o emóciách a veciach, ktoré ma sem-tam prevalcujú, sú vždy plné povzbudenia.

Ja som možno trošku netypický druh čitateliek. Som mama. Ale už dávno som vyrástla z materskej dovolenky… chlapec sa mi pomaly osamostatňuje. Ale chodím sem rada. Veľmi rada. Pookriať. Povzbudiť sa, potešiť. Ale hlavne pookriať.
A vlastne je jedno o čom píšeš. Vždy nájdem teba. Takú, aká si. Ako zmýšľaš, ako cítiš, ako spracúvaš všetko to, čo ťa trápi i teší… Nasávam Ducha božieho cez tvojho ducha.
Nechcem aby to vyznelo nejako pateticky. Skrátka prichádzam a čítam si z tvojich riadkov, aby som sa “stretla” s jedinečnou osôbkou, ktorú Boh stvoril a vedie práve takto. :)

Viki, kazdy jeden clanok, ktory som si tu precitala, ma zastavi, povzbudi, potesi, da nadej.. Najcastejsie sem zabludim v obdobi, ked som “zla mama” a zle je vsetko. A Tvoje riadky ma stale nasmeruju tam, kde mam hladiet a kde mam hladat, k Bohu. Viki, pis, pis a neprestavaj! :) mnohym z nas ukazujes svetlo v melase :) (sledovala som, ze v lete bolo ticho. Ale vravela som si, ze prazdninujes :) . A daco som si postlacala v maili, takze mi newsletter dajak nechodil :D)