Pokračujeme v našom seriáli, ktorý už v tejto chvíli asi nebude letný, avšak bez ohľadu na to bude snahou o povzbudenie. Čo všetko dokážu vaše telá? Koľko sily sa v nich skrýva? A koľko ticha sa do vás vojde? A ako na to?
Pôvodne som tento článok nazvala O nepodarenom lete. Totiž, moj pôvodný plán na leto spočíval v tom motivovať vás začať behať. Pustiť sa do nového projektu, zaľúbiť sa do sily a výdrže vášho tela, ktorú nepoznáte alebo nečakáte.
A samozrejme, motivovať seba: v minulom roku som odbehla svoj prvý polmaratón. Bola to jedna fantastická, sureálne fantastická skúsenosť. V tomto roku som však už chcela behať na čas, vidieť zrýchlenie, chodiť behať štyrikrát v týždni a potom vás tu všetky oslňovať svojou nádherou a zlepšovaním sa. O tomto (aj o tomto) mala byť letná behacia výzva. No a potom teda prišlo to leto. [ Pokračujte tuto. ]
Prechádzajúcu časť série o behu pre maminky nájdete v tomto článku o piatich najlepších dôvodoch. Dnes sa venujeme úplne inej veci, a tou je najdôležitejší kus bežeckej výbavy.
Nie, nie sú to topánky.
A áno, sú tu dudy! Takže, let’s talk about breast! [ Pokračujte tuto. ]
Úvod do bežeckej série nájdete v tomto článku. Ale prečo vôbec behať? Prečo sa umárať, keď aj tak už vlastne beháte od momentu zobudenia do (opakovaných) momentov zaspávania? A nemáte toho na hlave už dosť?
Áno, máte. Čím viac detí, tým viac zodpovednosti a tým viac mentálnej energie potrebnej na zdravé zvládnutie dňa. A ak ste už aj pracujúce ženy, ešte raz toľko.
A práve preto, ženy.
Všetky najpoužívanejšie mechanizmy v našich životoch blikajú, pípajú alebo prípadne divne smrdia, keď potrebujú údržbu. Len my sa prekonávame, nespíme, udržiavame. Pritom sme srdcom našich domovov, a o to viac je potrebné, aby sme boli zdravé, tlak aj tep na správnych číslach. Sme srdcom našich domovov, musíme byť fit!
Navyše, 30 minút trikrát denne nikoho z vašej rodiny o rozum nepripraví, naozaj.
Takže, poďme pekne po poradí. [ Pokračujte tuto. ]
Milé žienky, dnes píšem na úplne inej stránke pre trochu iné publikum, a tiež ním oficiálne začínam pobývať na voľnej nohe. Určite sa prekliknite a prečítajte si príbeh, ktorý je pre mňa zatiaľ asi najsilnejším momentom tohto roka. Ak chodievate na Minútku už dlhšie, určite vás nenechá len tak. (Nepreskočte to video!)
Poznáte Western States 100?
Je to jeden z najznámejších ultrapretekov na svete, a považuje sa za najprestížnejší. Western States 100 znamená 100 míľ alebo 161 kilometrov behu do kopcov a z kopcov. Začínate o piatej ráno v lyžiarskom stredisku a potom kráčate rozpálenými kaňonmi. Do kopcov nastúpate spolu cez 5000 metrov, a z kopcov bežíte spolu cez 7000 metrov – to znamená veľmi veľa stúpania a veľmi veľa zbiehania.
Zvyšok tuto. A naozaj nepreskočte to video!
Bola som nedávno behať, po dlhšom čase. Písala som o tom, a že to nebol úplne pozitívny zážitok. Keď som sa ale vrátila domov a osprchovala zo sklamania a ničotnosti, uvedomila som si – ako doteraz tisíckrát – že sa kúpem v endorfínoch. Blondínka sa odplavila spolu so šampónom, a zvyšky som dala prať. A potom som prekročila fixy rozhádzané na zemi, elegantne sa vyhla kockám Lega, a uvedomila si, že znovu vidím svoje decká aké sú: hlučné, a že ich aj tak milujem.
Nuž, a toto potrebujeme všetky. Endorfíny a uvedomenie. A tak robím veľkú dramatickú vec, ženušky: vyzývam vás. Leto je v plnom prúde, všetko sa presúva do prázdninového tempa. Toto je dobrý čas na zmeny, ktoré ste možno chceli, ale zatiaľ ste sa neodhodlali.
Práve preto spúšťam sériu článkov o tom, prečo je beh super hlavne pre maminky. Prečo začať, ako začať a vôbec všetky tie veci. [ Pokračujte tuto. ]
Všetko sa začalo tým, že som na sobotňajšiu oslavu potrebovala niečo ženskejšie na seba. A ako sa ukázalo, päťmesačná bežecká pauza urobila svoje.
Môj najspoľahlivejší prekrásny top, ktorý je v páse fajne obtiahnutý na mne vyzeral ako v polovici tehotenstva. Potom som skúsila nejaké sukne, a tie som ani nezapla. To mal byť signál vzdať to, ale nie: ja som nemilosrdne pokračovala vyhľadaním krabičky poslednej záchrany, Orsay šatami, ktoré som si kúpila minulé leto, v čase môjho najintenzívnešieho polmaratónskeho tréningu.
Nuž. Stačí povedať, že ak by som v nich minulé leto vyzerala tak ako včera večer, ani ich nekúpim. A rozplačem sa v kabínke. [ Pokračujte tuto. ]
Bežím pol hodinu. Riadnu časť z toho s Ľudkou. Bežíme, kvákame, funíme.
Lúčim sa s Ľudkou, a mierim do kopca. Zvyknem si takto v závere behu dať jeden kopec, aby som svoje nohy zvykala na záťaž aj potom, čo sa už unavili. Dlhý je cez pol kilometra, úplne nenápadná beštia, ktorá si stúpa kým si človek pohmkáva refrén až zrazu zistí, že nestačí s dychom, a to je len v polovici, a odrazu sa to zvrtne, a človek nestačí s nohami, pľúca má v ohni, a chce zastať, lebo veď už toľko som dnes odbehla, iba chvíľočku, len chvíľku, veď to nevadí, len chvíľku si tu postojím…
…tak tento kopec si ja dávam ku koncu, keď som už zabehla svoje doteraz zvládnuté kilometre a jazva ma nerozbolela. [ Pokračujte tuto. ]