Tento článoček naozaj nie je o ničom inom ako o nečakanom pochutnaní. A je teda tiež o tom, že pre svoje deti chceme, aby mali radi zdravé a dobré veci.
A tak minule ktosi na Instagrame písal, že sa mu dietko poobede zobudilo a malo chuť na nejakú extra mňamku. Mamina doma nič nemala, ale osvietilo ju: ku zvyčajnému jabĺčku na osminky priložila misku s gréckym jogurtom, ktorý zmixovala s lyžicou medu a škoricou. A položila na peknú tácku (viete, tie z IKEA sú ideálne). [ Pokračujte tuto. ]
Toto som dnes narýchlo fotila v škôlke. Amazonka to strašne rada robieva a je to perfektný tréning jemnej motoriky a koordinácie ruka-oko. A ešte k tomu je to parádne recyklačná aktivita, lebo si všetko pozbierate cestou z prechádzky vonku v parku – alebo prelustrujete zásoby nepoužívaných hračiek!
Potrebujete škatuľu od meninového dezertu alebo zásobník na robenie ľadu. A k tomu ešte kamienky alebo zátky alebo menšie šišky alebo vrchnáčiky alebo lego kocky alebo navliekacie drevené guličky alebo čo len doma vylovíte. A drevené nožnice, ktoré sa oficiálne používajú pri vyprážaní a grilovaní. Za jedno euro, napríklad v Kauflande.
A ak požijete farebné vecičky, môžete hru doplniť aj ukladaním podľa farieb alebo veľkosti. Ňu-ňu! [ Pokračujte tuto. ]
Pôvodne som tento článok nazvala O nepodarenom lete. Totiž, moj pôvodný plán na leto spočíval v tom motivovať vás začať behať. Pustiť sa do nového projektu, zaľúbiť sa do sily a výdrže vášho tela, ktorú nepoznáte alebo nečakáte.
A samozrejme, motivovať seba: v minulom roku som odbehla svoj prvý polmaratón. Bola to jedna fantastická, sureálne fantastická skúsenosť. V tomto roku som však už chcela behať na čas, vidieť zrýchlenie, chodiť behať štyrikrát v týždni a potom vás tu všetky oslňovať svojou nádherou a zlepšovaním sa. O tomto (aj o tomto) mala byť letná behacia výzva. No a potom teda prišlo to leto. [ Pokračujte tuto. ]
Tentokrát to bude opäť Za stolom. Dnes večer som tam a dumem nad tým, čo má spoločné tento malý a sladký kúsok cesta s našimi deťmi.
A že niečo má, zistila som.
Prídte sa pozrieť, či budete súhlasiť.
Zvyšok článku (a nádherné video) bude tuto.
Keď som začínala písať Minútku, život bol extra dobrodružný. Nespala som veľa, amazonka sa pučila takmer neustále, vedúci bol málo doma a celkovo to bolo o prežití dňa. K tomu som žila v akejsi hmlovine; raz večer som si to nazvala snahou o behanie v melase. Viete, melasa, čierny sirup. Hustý, čierny. Veľmi zdravý, no nie veľmi chutný na rozdiel od zlatého alebo od medu. Do cesta, nie na ozdobu.
Za tie dva roky sa všeličo zmenilo. Amazonka začína samu seba regulovať – ešte kričí, že nás na šieste počujú, ale omnoho častejšie už dokáže vyjadriť svoje potreby slovami (vyslovenými viac-menej pokojne). Metafyzik je už veľký chlapec, ráno sám nanosí na stôl cornflakesy a mlieko, dokonca to sestre aj pripraví do misky. Po obede po sebe odnáša zo stola, sám sa obúva, rád sa delí o hračky a na ihrisku si hľadá kamošov.
A ja sa od rána do večera dívam do nášho údolia.
Všetko je to tak nejako ľahšie. [ Pokračujte tuto. ]
Ha, týždeň supertýždeň. Na prvý pohľad všetko ok: aktivity, hry, materské centrá, a tak.
Ale v skutočnosti, bleh.
Tento týždeň som si veľmi zle rozvrhla: preplnila som si ho. Na prvý pohľad všetko samé dobré veci supermatere. No nemala som poriadne čas sedieť s deťmi pri stole, kresliť si a strihať, a len tak spokojne s nimi nič poriadne nerobiť. Na konci týždňa som vyšťavená, podráždená a nedokážem sa poriadne sústrediť.
Poučenie? [ Pokračujte tuto. ]
Valentín ide! Možno nepatrí medzi vaše obľúbené sviatky, možno sme aj tak už dosť amerikanizovaní. Ak je to tak, odložte na neskôr, na nejaký iný sviatok. Je to totiž perfektná a jednoduchá aktivita/hra/tvorenie, a dobre si s ňou poradia aj veľmi malé deti.
Našla som ju na The Imagination Tree, ktorá je plná všeličoho tvorivého pre väčšie aj menšie deti. Prelúskajte, bude sa vám páčiť. [ Pokračujte tuto. ]
Príde mi úplne neuveriteľné, že nejaká anonymná internetová komunita sa pre mňa môže stať zdrojom veľkého povzbudenia, a že mi dopĺňa moju nádrž s nádejou. Nádej, moje slovo pre tento rok, viete.
Tak sa stane, že občas mi od vás prídu maily alebo správy, a v nich kadejaké slová, a keď je náhodou vtedy tesne pred polnocou, mám čo robiť, aby som sa úplne nerozcitlivela. A samozrejme, Minútka už dávno nie je anonymná komunita, a keď sa ešte k tomu niekto podpíše celým svojim všetkým, od posedenia nad kávou nás delia vlastne už len kilometre. [ Pokračujte tuto. ]