Tag: láska

Deti a päť jazykov lásky: recenzia

Toto je ďalšia z recenzií kníh, ktoré na Minútke postupne pribúdajú. Link na knižky je afiliátny, teda ak sa rozhodnete si knihu na základe môjho odporúčania kúpiť, ja dostanem za toto odporúčanie maličkú časť vášho nákupu. Samozrejme, bez extra nákladov pre vás, umožníte mi však čítať a odporúčať ďašie knižky.  

Dvojica kresťanských poradcov Gary Chapman a Ross Campbell naozaj nie je neznáma. Z piatich jazykov vznikla dnes už celá séria, na piatich jazykoch veľmi spoľahlivo funguje aj celý poradenský program. Gary Chapman túto svoju metódu zlepšovania vzťahov robí naozaj praktickou a píše pre mnohé oblasti ľudského života, pozrite len čo všetko sa už vlastne k piatim jazykom dá dostať. K najnovším prírastkom patrí napríklad Päť jazykov ocenenia v pracovných vzťahoch alebo zatiaľ nepreložených Päť jazykov pre manželky vojakov.   [ Pokračujte tuto. ]

Sobotný film: …to love somebody

K dnešnému sobotnému filmu sa toho veľa povedať nedá: kto to nezažil, ten sa bude naozaj dobre smiať. A kto to zažil, ten sa bude smiať o to viac, vykrikovať, Presne, Presne!!!, pravdepodobne sa mu zarosí jedno oko, a potom možno na chvíľu zatíchne. Aha.   [ Pokračujte tuto. ]

Sobotný film: kúpanie dvojičiek

Toto video obletelo svet, a malo prečo: je prekrásne. Neha, krehkosť, a všetky tie bábätkovské veci.

A potom ešte pre toto (a to si možno neuvedomíme na prvé pozretie): lebo naša duša po tomto túži. Takto vedľa seba žili, v úplnom spojení. Vyrastali do neustáleho dotýkania sa. Odkedy si samé seba uvedomovali, odvtedy tam bola prítomnosť toho druhého. Očakávajú blízkosť, predpokladajú ju s úplnou samozrejmosťou – kto by sa púšťal, keď sa môže držať?   [ Pokračujte tuto. ]

Sobotný film: Pocoyo – medzi nami kamarátmi

Dnes Pocoyo a Pato stavajú spolu hrad. Tvoria, spolupracujú, dopĺňajú sa. A vznikajú nové veci – až kým sa neprihodí, prepytujem, somarina.

To somariny menia dejiny ľudstva, je moja osobná teória, viď. incident v raji, ten s tým kusom ovocia.    [ Pokračujte tuto. ]

O Božích cestách

Najprv sa nám narodil krpec. Tiché dieťa s veľkými očami. Nosili sme sa v šatke a krásne v nej spal, odpočíval potichu v náručí, keď sa udrie, už vie povedať, Nevadí, nebolí už, už je to preč. Vysnívané dieťa.

Druhé dieťa malo byť také ako on. Lebo také sú deti, nie? Keď ich vezmete do náručia, hneď sa utíšia. Smejú sa, a zaspávajú vedľa vás spokojne, listujú si v knižkách a vy zatiaľ varíte. Chvíľu trvalo, aby sa ukázalo, že druhé dieťa bude zmena v paradigme.   [ Pokračujte tuto. ]

O hneve – detí a ich mám

Deti sa vedia tak hnevať.
Hračky lietajú izbou, drgá sa do malej sestry, hrdielko vylúdi zvuk, že jednému tuhne krv v žilách – alebo viacerým, tak asi do výšky piateho poschodia. Popri tom sa očakáva, že my ako rodičia budeme dieťa viesť k tomu ako sa hnevať zdravo, ako mať splašeného koníka hnevu na uzde a nenechať sa ním ťahať niekam do močarísk, kde ho už nikto nezachráni.   [ Pokračujte tuto. ]

Keď sa nemáme radi

“Ja ne like tata. Niekedy ja nie love tata, niekedy,” vraví krpec, a oči mu behajú zo strany na strany. Leží vedľa mňa, dume, krúti mi vlasy. Strčí palec do pusy. “Niekedy ja nie love tata, mami.”   [ Pokračujte tuto. ]

O jablkách

Milý môj krpec sa rozsoplil, čím sme oslávili otvorenie vykurovacej sezóny. Chúdiatko. Funí, dýcha ústami, šmotká sa po byte, a neuveriteľne sa snaží šepkať keď minisestra spí, ale nejde mu, takže mutuje, píska a šušle.

V noci sa zobudil na vlastné funenie. Mamí, toto, vraví a ukazuje pod nos. Sopeľ ako svet. Utrieme. Ľavé oko postrehne, že o 3.30 ráno. Mamí, toto, vraví, a znovu ukazuje pod nos. Sopeľ ako svet. Ľavé oko postrehne, že na čase sa nič nezmenilo. Tak pokračujeme do cca 4.00. Krpec so sopľom, ja s mikrospánkami.    [ Pokračujte tuto. ]