Deti sa vedia tak hnevať.
Hračky lietajú izbou, drgá sa do malej sestry, hrdielko vylúdi zvuk, že jednému tuhne krv v žilách – alebo viacerým, tak asi do výšky piateho poschodia. Popri tom sa očakáva, že my ako rodičia budeme dieťa viesť k tomu ako sa hnevať zdravo, ako mať splašeného koníka hnevu na uzde a nenechať sa ním ťahať niekam do močarísk, kde ho už nikto nezachráni. [ Pokračujte tuto. ]
Ja zbožňujem byť mamou. Milujem láskou, ktorá ide proti zdravému rozumu a proti všetkým maximám, ktoré som si myslela, že moje telo má. Milujem túto novú časť svojho príbehu. Som naplnená ako som si nikdy nemyslela, že sa bude dať. A som vyprázdnená ako som si nikdy nemyslela, že sa bude dať.
Občas príde chvíľa, že sa len schúlim do klbka a vravím, Končím, dosť, dnes už nevládzem byť mamou. Spať málo a ľúbiť veľa môže byť skutočne vražedná kombinácia.
“Ja ne like tata. Niekedy ja nie love tata, niekedy,” vraví krpec, a oči mu behajú zo strany na strany. Leží vedľa mňa, dume, krúti mi vlasy. Strčí palec do pusy. “Niekedy ja nie love tata, mami.” [ Pokračujte tuto. ]
Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte. (1 Tes 5, 11)
Nuž, mnohé z nás majú vo svojom živote susedy, neznáme starenky na ulici, neznáme panie v strednom veku v autobusoch, bezdetné kamošky, a im podobné stvorenia, ktoré na nás dobré nie sú. A zároveň majú moc zakliať nás a premeniť na topoľ, ako tá nešťastná Mahuliena. “A to vám nevadí, že vám to dieťa tak plače?” Prípadne, “No ja vo vašom veku som mala tých detí päť, a pamätám si to veľmi dobre, takto to nikdy nevyzeralo.” A úplne najlepšie je radostné zvýsknutie “To je krásne bábätko!”, a hneď za ním zdesené písknutie “A nie je mu zima???” [ Pokračujte tuto. ]
Milý môj krpec sa rozsoplil, čím sme oslávili otvorenie vykurovacej sezóny. Chúdiatko. Funí, dýcha ústami, šmotká sa po byte, a neuveriteľne sa snaží šepkať keď minisestra spí, ale nejde mu, takže mutuje, píska a šušle.
V noci sa zobudil na vlastné funenie. Mamí, toto, vraví a ukazuje pod nos. Sopeľ ako svet. Utrieme. Ľavé oko postrehne, že o 3.30 ráno. Mamí, toto, vraví, a znovu ukazuje pod nos. Sopeľ ako svet. Ľavé oko postrehne, že na čase sa nič nezmenilo. Tak pokračujeme do cca 4.00. Krpec so sopľom, ja s mikrospánkami. [ Pokračujte tuto. ]
Som mama, a som unavená.
Ruku hore ak ste mamy, a nie ste unavené.
Myslela som si. [ Pokračujte tuto. ]