O vďačnosti
A buďte vďační!
To “buďte” a ten výkričník ma vyplašil.
Blueletter Bible ale na to vraví toto: “buďte” ako udalosť, ktorá sa udeje alebo človek, ktorý sa vynorí na javisko. Tak sa aj my máme udiať alebo vynoriť ako vďační. A to je úľava, pretože ja teraz nie som.
A neviem si ani predstaviť stať sa vďačnou na základe rozkazovacieho spôsobu. Ale ak sa mám diať, ak sa mám vynárať, rada sa vynorím do vďačnosti – rada sa to budem učiť, a usilovnejšie než doteraz. [ Pokračujte tuto. ]
O nádeji
Čaká ma čoskoro menší operačný zákrok, ktorý bude trvať len krátko, no zato v plnej anestéze. A ako správna matka, v momente uzavretia dohody o operácii prestala som spávať a začala som sa báť, že z tej anestézy neprecitnem.
To je reálny strach, viete. Kto vychová moje deti? A kto bude milovať môjho muža? A kto na nich všetkých bude dozerať, kým sa strata nezahojí a nebude sa znovu dať ako-tak žiť, a potom sa znovu smiať, robiť si palacinky, znovu sa zaľúbiť a všetky tie veci, ktoré patria k plnému životu?
Tak tento strach sa pridal k mojim doterajším strachom – k tým, v ktorých ja strácam ich. [ Pokračujte tuto. ]
O záchranných sieťach
Tento verš ma vždy znova prekvapí. Veď aha:
Čo je, je už dávno.
Čo má byť, bolo už dávno.
Boh však vyhľadáva, čo sa pominulo. (Kaz 3,15) [ Pokračujte tuto. ]
O Božích cestách
Najprv sa nám narodil krpec. Tiché dieťa s veľkými očami. Nosili sme sa v šatke a krásne v nej spal, odpočíval potichu v náručí, keď sa udrie, už vie povedať, Nevadí, nebolí už, už je to preč. Vysnívané dieťa.
Druhé dieťa malo byť také ako on. Lebo také sú deti, nie? Keď ich vezmete do náručia, hneď sa utíšia. Smejú sa, a zaspávajú vedľa vás spokojne, listujú si v knižkách a vy zatiaľ varíte. Chvíľu trvalo, aby sa ukázalo, že druhé dieťa bude zmena v paradigme. [ Pokračujte tuto. ]
Keď som vyžmýkaná
Ja zbožňujem byť mamou. Milujem láskou, ktorá ide proti zdravému rozumu a proti všetkým maximám, ktoré som si myslela, že moje telo má. Milujem túto novú časť svojho príbehu. Som naplnená ako som si nikdy nemyslela, že sa bude dať. A som vyprázdnená ako som si nikdy nemyslela, že sa bude dať.
Občas príde chvíľa, že sa len schúlim do klbka a vravím, Končím, dosť, dnes už nevládzem byť mamou. Spať málo a ľúbiť veľa môže byť skutočne vražedná kombinácia.
O jablkách
Milý môj krpec sa rozsoplil, čím sme oslávili otvorenie vykurovacej sezóny. Chúdiatko. Funí, dýcha ústami, šmotká sa po byte, a neuveriteľne sa snaží šepkať keď minisestra spí, ale nejde mu, takže mutuje, píska a šušle.
V noci sa zobudil na vlastné funenie. Mamí, toto, vraví a ukazuje pod nos. Sopeľ ako svet. Utrieme. Ľavé oko postrehne, že o 3.30 ráno. Mamí, toto, vraví, a znovu ukazuje pod nos. Sopeľ ako svet. Ľavé oko postrehne, že na čase sa nič nezmenilo. Tak pokračujeme do cca 4.00. Krpec so sopľom, ja s mikrospánkami. [ Pokračujte tuto. ]
O únave
Som mama, a som unavená.
Ruku hore ak ste mamy, a nie ste unavené.
Myslela som si. [ Pokračujte tuto. ]
Sobotný fim: Tony
Tony Krupicka, americký ultrablázon s českými koreňmi. Vidieť ho na Mlynskej v Košiciach, priradím ho k harekrišnovcom hentam zo Zvonárskej. Má BA z fyziky a filozofie, jazdí po Amerike, a kde nájde zaujímavý kopec, tam sa rozhodne ostať, spáva v aute, a živí sa primárne tortillami s nutellou. Hipík. Aha. Ten vlasatý. [ Pokračujte tuto. ]
Poďte behať! (séria na Minútke)
