Tak tak,
na chvíľu sme tu na Minútke zatíchli. Diali sa u nás veličizné veci: troch z našej štvorčlennej svorky zdrvila nejaká mrcha, ktorá vyrobí horúčky, kašle, sople, a potom sa po ústupe vráti s láskou ešte raz. Toto sme si teda zopakovali, a nadelili sme si to do troch týždňov, kedy sme balili, vyhadzovali, presúvali – a sme v novom. V prenajatom a v novom, s krásne obrovským balkónom, s výhľadom do údolia na dedinu pod nami, s obrovskými oknami, každé ráno, keď sa zobudím, teším sa na obývačku. Juch. Nádherná, prekašlaná, presoplená zmena. [ Pokračujte tuto. ]
Keď šla Rút v to ráno prvýkrát na pole, ktovie aký to bol deň. Určite bolo teplo, a bola tam kopa ľudí, začínala sa žatva. Bol to jej prvý deň v cudzom svete. Postavila sa mu s obdivuhodnou odvahou: vyrazila medzi cudzí ľud – ktorý mal jej národnosť na NO-NO! zozname – a začala zbierať vypadané a zabudnuté klasy. Ráno svojej svokre povedala len, že bude niekde kde jej to dovolia. [ Pokračujte tuto. ]