Ako maminka dvojkrpcová priznávam, že mnohokrát cez deň jednoducho nestíham vytvoriť krpcovi naozaj kvalitný čas: buď treba prebaliť vrtiacu amazonku, osprchovať sa, alebo nebodaj čojaviem navariť. Preto si z času na čas krpec zasadne k počítaču a vyžiada si grrrr Mickey Mouse Clubhouse (alebo Peppu, Macka Uška, niečo). V rámci uchovania zdravého rozumu mu to občas dovolím a ohrievam teda ten obed, ale ako som zistila, stále častejšie sa pristihnem pri tom, že mi to tak vyhovuje, pretože môžem spomaliť a sústrediť sa …keď tu zrazu – a dzeco pozerá štvrtú časť za sebou.
Nebudem sa teraz venovať predráždenosti krpcovej hlavičky – to, že v taký večer zaspávame úplne strašne je už u nás overené. Jednoducho čím viac animákov, tým väčší uspávací cirkus. Dôsledok digitálneho kofeínu. Mám však nejaké pikošky ohľadom samotného fenoménu telky, a ohľadom množstva aké dnešné detváky pred ňou strávia v porovnaní s čítaním si knižiek. [ Pokračujte tuto. ]