Pre prípad, že dnes máte v hlave všelijaké hlasy.
Viete kto ste? Vyškrtnite všetko ostatné a uvedomte si kto skutočne ste: ste tie, ktoré náš Boh hlboko miluje. Všetko ostatné je ilúzia.
Ukončila som letné filmové premietania pre kamarátov katolíkov jedným takým videom. Nemohla som potom z neho spať.
Poďte sa pozrieť na posledné piatkové letné kino sem , a napíšte mi, čo ako prvé napadlo vám.
Želám vám krásne posledné letné kvapky.
Prechádzajúcu časť série o behu pre maminky nájdete v tomto článku o piatich najlepších dôvodoch. Dnes sa venujeme úplne inej veci, a tou je najdôležitejší kus bežeckej výbavy.
Nie, nie sú to topánky.
A áno, sú tu dudy! Takže, let’s talk about breast! [ Pokračujte tuto. ]
Bola som nedávno behať, po dlhšom čase. Písala som o tom, a že to nebol úplne pozitívny zážitok. Keď som sa ale vrátila domov a osprchovala zo sklamania a ničotnosti, uvedomila som si – ako doteraz tisíckrát – že sa kúpem v endorfínoch. Blondínka sa odplavila spolu so šampónom, a zvyšky som dala prať. A potom som prekročila fixy rozhádzané na zemi, elegantne sa vyhla kockám Lega, a uvedomila si, že znovu vidím svoje decká aké sú: hlučné, a že ich aj tak milujem.
Nuž, a toto potrebujeme všetky. Endorfíny a uvedomenie. A tak robím veľkú dramatickú vec, ženušky: vyzývam vás. Leto je v plnom prúde, všetko sa presúva do prázdninového tempa. Toto je dobrý čas na zmeny, ktoré ste možno chceli, ale zatiaľ ste sa neodhodlali.
Práve preto spúšťam sériu článkov o tom, prečo je beh super hlavne pre maminky. Prečo začať, ako začať a vôbec všetky tie veci. [ Pokračujte tuto. ]
Všetko sa začalo tým, že som na sobotňajšiu oslavu potrebovala niečo ženskejšie na seba. A ako sa ukázalo, päťmesačná bežecká pauza urobila svoje.
Môj najspoľahlivejší prekrásny top, ktorý je v páse fajne obtiahnutý na mne vyzeral ako v polovici tehotenstva. Potom som skúsila nejaké sukne, a tie som ani nezapla. To mal byť signál vzdať to, ale nie: ja som nemilosrdne pokračovala vyhľadaním krabičky poslednej záchrany, Orsay šatami, ktoré som si kúpila minulé leto, v čase môjho najintenzívnešieho polmaratónskeho tréningu.
Nuž. Stačí povedať, že ak by som v nich minulé leto vyzerala tak ako včera večer, ani ich nekúpim. A rozplačem sa v kabínke. [ Pokračujte tuto. ]
Písala som o troch veľkých NIE, ktoré plánujem v tomto roku dodržiavať. A čo myslíte? Prišla mi jedna povzbudivá smska od dievčatka, ktoré mi vždy posiela povzbudivé smsky, potom jeden povzbudivý mail od ďalšej čitateľky, a potom jeden povzbudivý komentár k tomu článku. Všade vôkol samé povzbudenie.
A potom som sa ráno zobudila, a všetky (tri) moje skvelé predsavzatia som s ľahkosťou mne vlastnou vyhodila z balkóna.
[ Pokračujte tuto. ]
Tento rok bude pre mňa v mnohom nový. Udiala sa u vás nejaká zmena? Bábätková, pracovná, sťahovacia, a podobne?
Ja cítim zmenu v kostiach. Vietor začína fúkať zo správnej strany, v Mary Poppinsovej by každú chvíľu privial Mary Poppinsovú.
Nepôjdem do podrobností, lebo veď je jedno čo presne sa deje v našich životoch – pre niekoho by to mohla byť maličkosť, a pre iného zase kopce neschoditeľné. Dôležité je čo s nami taká zmena narobí – a so mnou to máva. A keď so mnou niečo máva, ako prvé sa vynára porovnávanie. Aha, o čo lepšia si; aha, o čo pomalšia. Aha, o čo krajšie sú jej medovníky; aha, o čo lepší blog. A podobne.
Porovnávanie možno nebude váš problém. Možno robíte iné veci, keď s vami začína mávať – možno sa začnete prejedať. Alebo vás to paralyzuje. Možno začínate fanaticky upratovať, možno sa zo všetkého obviňovať, možno čojaviem. Možno tak či onako prestanete k sebe byť dobré. Ja sa hneď začnem porovnávať, v tom porovnávaní prehrávať, a v prehrávaní sa prestanem mať rada. [ Pokračujte tuto. ]